dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Fun-kfui vyrazovf p'osun, teda taky, tktorf si kladie za c:el adekv6tne vyjadrit prvky v podmienl<ach odliS-

-.s:i dvoch 'syst6mov, je optim6lnym variantom ori- g:n1iu.

6. TYPOLOGIA VYRAZOVYCH ZMIEN

V PREKLADE

Hlavnym polom prekladatelovych oper6cii sir rozhod- :rutia, ktor6 sa uskut,odflujri na rovine mikro5tylistiky

J:ela. Tu sa odohrdva prekladatelov z6pas o zvl6dnutie -,i-razovej Struktriry o'rigin6lu. T6ma, p,ostava, ako aj :16 prvky tzv. makro'Stylistiky origin6lu existujri pre neho len ako oblig6tne fakty textu, s ktorfmi ,,nemusi roanipulovat, lebo nepodliehajri procesu translScie. Po- i:al md prekladatel do dinenia s tematikou diela, do- :-l'ka sa jej v rsrivislosti 'so Stylistic cou realiz6ciou ,textu.

Katharina Reissov66s vystihla zri,kladn6 principy zmien, ktor6 sa dotfkajtr makro5tylistickej roviny textu.

Vyrazoud zhoda:

"Partia - s,p,innoj chre'bet ra'bodego [<]assa'

Partia

kladatel k prekladatelstk6mu procesu, ak6 sri proporcie nevyhnutnych a individu6lnych virczovich p'osullov,

a vy,razovyeh zmien v preklade sa dajri dokumentovat takto:

123

zdrovert'

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

Partia - bessrnortije na5ego dela.

jedirnstvennoje,Sto 'rn^ne ne izmenit' "

( V'ladlmir Majako-vskij, S tichotuor eniia "

Leningrad, Sovetskij pisatel, 1955' )

,Stranaje ch'rrbtov6 kost robotnidkej triedy. Stranaje nesmrtelnost na5ei veci.

Strana,t6 jedin6 ma nil<dY meztadi."

(Vladimir Majakovskij, Vladimtu ltiii Lenin, preloZil Lubomir Flldek' T973')

V citovanom riryvl<u dochfudza jedine [< zmenilrlrr na rircvni nevyhnutnfch lirngvistiokfch posturov. Zatial to v origindli chi'ba spo'nov6 sloveso (nalwidza ho dia- lritick6 znarnienko), v prekla'de sa vyskytuie' Yfraz-

nej5ich Stylistidkfch odchfliek tu niet.

V yrazovd zo silrtouanie :

,,I ru,skaja tamoZennaja straZa

Lenivo otdYohala na Pesdanom

Obryve, kde l<orrialos' polotno"'

,,A rusk6 celni hlidl<a osPale a lind ud'Iela se na mezi,

ie| fitmovala celf tento obtaz."

(Alexander Bl'ok, V dund'ch, preloZil

Vojtech Jesti6b, 7977.)

V zhode o ,,civilizmorn" prekladatelovho subiektu preklad zosilfiujir tak6, vyxazov6 vlastno'sti, [<t'or6 ho po-

124

a

Uryvok ziavne prezrfudzd prekladatelove rlsili'e osla- bit symbolistiakf k6d a uplatnit v -t6me rnoder'nizujrici p*-ok. V preklade dooh6dza k zosilneniu operativnosti tit^t" (vfzvovosi), k uplatneniu temp'or6lnosti vytaza

karifi<oval riradnicky stav. V ddsledku'toho sa preklada- telbvi priam,o natiskalo idiomati'ck6 kli56ovit6 spojenie

Iudov6ho p,6vodu ,,vdlet ,se na mezi", dim sa pre- hibil p6l naturalizdcie, udom6cnil sa db'raz (rnedza) v poro'unani s exotickfrn, cudzokraj,nlinr obrazom (T nor- sk6 piesky) a jednak sa 'stratil kolorit. Tento posun spoluvyrv6ra jri nasleduj'ric e vf t azov 6 vlastnosti I hodno- tenie, sociativnost, ziiiitfl<ovo'st, komickos{, detailnost'

Vyra"zovd typizdcia:

skfch obtanov nemeckdho pdvodu. Pre'kladattel tak vi- raz,ovo typizuje tjazykovf charalcteristiku svojrdznej postavy origindlu.

V yr azov d in d,iu id'ul i z foia :

Beri rneria, torZestvennaja'strast. " ,,Chce5-li piijdi dnes

na rslavnost vr45n6.

Piijd mne strhnout s sebou "

. (Alexander Blok, V d'undch, preloiil

Vojt6ch Jestiriib, 7977.)

725

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

oEividns vystapil do popredia prekladatelov vyrazavf idiolekl.

Vyrazovd z6,mena (inverzia) :

,,Je56o v gluchoi Rossii, Pri care, zanesennala snegami,

Der'evfia,Spala, i sneg shriPel Pod saPogami

Moroznoj, zvezdnoi notiu v ianuare.

To ibylo v detstve' Neba Polouinu

Perederiknul komety dlinnyj chvost,

I ja, Sapdonku na zatYlok sdvinuv,

Cfaattla strannuju so,sedku ruiozd"'

,,Raz - v temnorn Rusku e5te vl6dol cdt - snehom zaPadnutd sPala'

dedinaV huieizdnatei nooi, prostred, ianufua sneh Pod, iiimami hlasne vrzgotal'

To bclo v detstve. Zraat Preletela korn6ta, neboTn Sibol dlhf chvost

a a som hladel, stiahnuc diapku z iela, akf to priSiel frrviezdam dudnf hos{'"

( Stepan Sdipaiov, bdsefi Korndta

"o ,bietky StohY ldsLig, PreloZila

Helerra Krit anov |'Brindzov 6,

1962.)

V preklade sa oproti origindlu zmenil poriad'ok 'slov'

Je to funkdne od6vodnen6 zdmena, z prldin rytmickfch

i1.*bi.kg, resp. jam'boid'nf ver5) a z rfmwych' Vf-

razovtt z6menu sprev,ddzairi vyrazovl posuny, ktor6 sa dairi v preklade-zhrnrit talcto: tempor6lnost ( ,saz")'

126

vodite soldat. Ty, Malcsirn yt' vnotri h". k.?za woiirn'i kazakmi. Puski' "t*ti*l a" choroiefiho vytistit'

A puite usego, soderZite vsio eto v rtaine' dtob v kre- posti nikto ne *og " t"* uznal prehdevrernenno"'

V y r azou d, sub t itti ia :

,, . . vse eti ,nazyvejemy ob5dije rassuZdenija, gipotezy, tam, sistemy. . . izvinite meria, ja provincial, pravdumatku reiu priamo. . . nikuda ne godatsia. Eto vsio odno umstvovanie - etlm toXko lwdej morodat. Peredavajt,e, gospoda, falkty, l bwdet s aas".

,, . . . v5etky tie takzva'nd v5eoibecn6 rivahy, hypot6zy, kadejak6 syst6my. . . prepddte mi, ja som vidiedan,

s plaud,ouje neokolkujern . . . nie sir hodny ani deravy gro3. To iba mudrovanie - tyrn len lud,i balamutia. Pod6vajte, p6ni, fakty, potom pred vami hlobrtk ilolu'.

(Ivan S. Turgenev, Rudin, preloi,ila

Ruiena Dvoirikovd-Ziaranov6, 1957 .)

Prekladat'elka sub.stituuje,,iredit6", iiZe irtylisticky priznakov6 frazeol'ogidkd spojenia, idiomy rusk6ho origirndlu, ktor6 sri z Lrladiska p6vodu i vfskytu neopako-

vateln6 a viaZ:u'sa len na rusky trrazeologickf syst6m.

Y y r azov tt substitriciu prdkladatelka realizu j e prostriedkami, ak6 jej poskytuje slovensk6 fuazeol6gia. Prekladatelka vyr azovo zachov&v a Stylis,tic'k6 kvality p6vodiny: idiolekt, ho'dnotenie a 6tos vyrazu. Dialogickf prejav sa vdaka substitricii vyrazu udrZuje na rovine hovorovosti ako v origin6li.

Vyrazou 6 zoslabouanie :

V {om istorn pre[<lade ,Pu$kinovei Kapitdrwvei dchy velite,I p,evnosti Mi,ronw oslovuje isvoju ienu iml- tu5ka". Terio vyraz opakuje autor v texte pomerne rdasto, tirn zd6razfitje jeho 'funkdrrosi. Zodpoved6 to

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

,|iui, to sa lahko povie' Ako Yidl"i' zlosyn je silnf'

.- -a-" dovedna sto tridsat chlapou. "O \y:Y koz;iiorr,-y' na ktoryck sa nedd spotah-nitt' cim nemysttm teba, Maksimyc'."Ale ni6 sa nedd roibit' p6ni 'd6stoinirci

Budte ddkladni, usta'novte str6Ze a no'6n6 hliadky' t pJp.a" ,itoku lzavrite br6'nu a daite rr-astrirpit vojakov'

Ty, MalcsimyE, d'obre dozerai na svoiich k?'+::;^f:' n6n skmtroiuile a dobre uytistite' Ale to ie rnld'atezt' tui|ie,dasne. "aby "" t p"t*-tti nikto o tom nedozvedel 'pred-

But I was more intelligent he was.

,Dentuso je ukrutrof a vdetk6ho schopny, mocnf a prefikanf.

I-aZe ia som bol prefikanej5i neZ on.

Mironova vodi vlastnej rnanZelke. Slovenskf preklada- tel zamenil vynz ,,matu5ka" za oslovenie "drahi rnoja", ktor6 je vfraaovo neutrdlnej5ie ako rusk6; osla- buje notir, famili6rnost vfrazu. eeskf p'rekladatel

(Mathesius) pouZil ,spojenie ,,pani drah6", ditrn vniesol do prekladu rictivost, hodrrotenie, neosobnosf a afekto- varrost (sal6nne oslovenie manZel,ky v aristokratickej ,spolodnosti). Pre slovenskf preklad by vari bolo vhod- nej Sie famili6rne oslovenie,, mamidka ",'litor6'je funkdne a semiotic{<y rovnocenn6 rus,k€mu,,matu5ka"'

V yrazou d niu eli zd,cia :

,,,I russ[<ij besprijutnyj chra'm gladel

V duZuju, 'neznakomuju stranu. "

,,A rusky neritulnf chrdm

M,eravo sa ta P'ozeral."

(Alexander Blok, V d,und'ch, Preloiil Jr4n$o3ka, 1972.)

P,rekladatel zamie{ta viraz ,,besprijutnyj " zvukovo prTbaznym p,omenovanim ,,neujutnyj ", a tak'sa v pre- iklade ocitlo adjektivum ,,neritulnf ". DochAdza tu k po-' sunu v hodnoteni vytraLzlri v origin6li sa rusky pravosl6vny chr6m, situovanf do rusko-finskehokpohranidia p'ocituj,e ako cudzor,odf prvok vo vztahu v finskemu kultrirnemu kontextu (exotizdcia virazu); preklade pomenovanie,,nerittrlny" zotieta pdvodnt vyrazovi hodnotu, ked ruskf chr6m poklad6 za ,,neritulnt" bu-

dovu.

,,The Dentuso is cruel and able str'ong and intelli- gent.

v t2g

IV. KOMUNIKACIA V STYLE

PREKLADU

http://slidepdf.com/re

Stylistike prekladu pdsolbia na s6mantiku t6my pre- kladu. Posuiny menia i.ilnrovf charakter texiu.

priK_ tejto vynazov,ej klasifikadnej kateg6rii pouiivanej konkr6tnej interpr,et6cii umeleck€ho prekladu'treba dodat e5te jednu zdvai,nri pri,pomient<u. Ako kaZd6 typ'ol6gia, aj typol6gia v.irazovych zmien v texte mi aibstraktnf a deduilctivny ,chara[<ter, V ddsledku toho nemdZe sa uplatriovaf priarnodiaro, bez prihliadania na kontextovy r6mec prislu5nej vfraznv,ej tendencie.

Pr,et,o pri ko,nkr6tno,m hodnoteni vyrazovej ztrreny v preklade treba ibral ohlad na to, ie vyrazwd zmena

a jej charakteristika sama osebe e5,te nehovori o ,kvali- te dan6ho vyrazov1ho ri,e5.enia, prekladatelovho roz- hodnutia. Vztahuje sa to predov5etkfm na vfrazov|

tendencie zosilfiovania a zo,sl,abovania. v p,reklad,e. Si{m

fdl<t virazov6ho zosiLiovania alebo zoslabovania m6Ze byt v preklad,e funktne zd6vodnenf. Preto treba jed- notliv6 prekladatelove riesenia interpretwa{ na pozadi

Sty{istickej diferenci6cie p,rijimajriceho jaz,jka. Ai, na tomto pozadi sa uk6le, di bolo dan6 rie5enie fudk6ne

zd6vodnen6. J,edine na pozadi Stylistiek6ho kontextu sa d6 priklada{ v'iraznvej zmene hodnotovf index.

V opadnorn pripade by uvedend kalegofizdcia bola len mechanickd a Liv.i rtext iba uraitvujricou interpret6ciou.

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

r. STYLISTICKE POJSTOJE PREKLADATELA