Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

<<< < Предыдущая 1 2 3 4 56 / 86 7 8 > Следующая >>>

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

siabne

a stfpa

pot'reba

pripade-ooraz

viii5mi 'notenf

hladat

oporn6

;--;;;-

U ay

.-.a

1'6uu ''u na sprostredkuirlci

syst6m'

3. PREKI-AD A STYL

(ako ai akflkolvek iny prdklad)

nie

preklad

Umeleckf

; teo pr*iou

slov

podla

grarrnatidky'ch pra-

vfmenou

.tarct

itet<tadu

iazykovei

a na tematickei rovine'

t6to

t\za

'dd demon5trovat na rozdieloch

)i6zorne sa

a prekla-

cloleka

poch6dzalfrcirn

mJri

prekladom P.

Denisov539d cituie 'dva druhy

,iro; ug*.

i'rekladu rusk6ho publicistick6ho €15nku'

rtr teii

druhf

preloZil

61ovek:

;il;;h

$troi a

prvy urobil

dolZny krltideski

ob uspechach, my vsegda

Govoria

naSei- dejatelnosli'

ne uspokaii-

na vse storony

smotret

zabotitsia o torn'

p'ostojanno

vatsia

na do'stignutom,

p ft s{u ispolzovut mlloreltsia

u nds

bol5ile

tioUv

dla

mo5dnogo razvitia

vs'ech

vozmoLnosti

tezetvy i

(Pravda'

1960')

narodnogo

tiJ:

hou1^j uu'

critical

should

we always

Tall<ing about successes'

on reached'

ull

our/activlty, n'ot calm

lool

a,t

that in

order to

completely, use

.orrrru*

ca're

a'bo'ut

for t-rigl

possibiJity

u,s great

reserves and

having by

developrn'ent all 'branch

national

economy'

;;*.;

we should

always

successes'

,,While rspeaking about

we should

our.activity'

aspects of

examlne all

critically

not rest

with what

about complete utili-

content

has been achiev d' we

constantly

* tt

of the possi-

and

we have

zation

of the

gr'eat r'es'erves

po*oiot

d'evelopm'ent oi

all

branches

the

bilities I'or

oI the

national economY'

vstupu]rice

pri[<lady demon5truifi'

Ze slov6

Uveden6

702

usporiadanosti, diZe musime urdit miesto iednotlivfm prvkom v orgatizdcii celku. ,,Tfm vlastne vzrastd riloha Stflu alko integnxjriceho spoienia tasti celku; Stf-

nl,e

textorn, nemdi,e

byt ani

prekladom.

Zainfine v5ak od slova. Z lingvistiky

vieme, a na'j-

novSie

zd6r'aznil

Mistri'k,54

Ze slovo

'p,o-

Jozef

diZe

dobn6

Iyzllkillna dasti'ca:

alko

rnd svoje jadro,

z,ikladny

vyznam,

a svoje polia

vedlaj5ie

vyznamy.

Ani jed,na, ani dru'h6 pozicia nie

statick6,

rnavZdy

,svoie

z jadta

dan6. Slovo mdZe presrivat

vyznarny

powLivanim

vedlaj5ie polia a naopak.

Jadro sa

vy'

,spolu

pracirva,

ustaluje', a

s nim sra

usp'cradfivaiir

vziljo,mnl

*,zlahy

medzi akcesoriakymi vyznarnami

tinnosti.

a to je vfstredok n6'5ho myslenia, Iudskej

jadra

p'oli umoirluje

Existencia

a na neho

sa viaZricich

slovu

byt

no,sitelom vy5Sioh

vyznamovych celkov, a5pi-

rovat

na vyS5ie s6mantiok6 uplatnenie.

(riplnfch

Ak si prdkladatel zvoli niektor6

z tautonyrn

synonym ) ,

,, skorosynonym

za rusk6

, slovo

stulk

(termin

hukot,

hrrnot,

rachot, lomoz

priklady

v rivodzovkr4ch

sri od

Lev6ho), ,o vf,sledfl<u vf-

Jiiiho

beru rozhodne slohovd prislu5qost slova. ,,Pr,ek1adovf

slo'vnik

je preto

,,.interpretadnf

a vlastne

nie

slov-

nikom v p(av,om

zmysle slova. Takto treba al<ceptovat

pripomienku umeleckych

p'rekladatelov

(Jrin

Feren-

dik), Ze p,rekladovj'

slovnik pracujrici Ls ,,p'rdkladom

jestvova{.

synonym nem6Ze

Ilpln6 synonym6

totii,

ne'

existujri

ani vnritrojazyrkovo,

ani.

medziijazykovo. Pre-

kladatel sa dasto 'oci'tne v

,situecii,

Ze sri vy'derp,an6

v5etky moZnosti s6mantick6ho yt'ola,

Le uZ niet

rowro-

cennej lexik6lnej ndhrady.

potom musi rie5it

jednotiel<

,,riskalia vymeny lexi'k6lnych

peri{rasticky,

opisorn.

Dialektika

prekladatelovej

prdce sp'odiva

v tom,

Ze sa pre,klad nem6 redukovat len na s1,ov6, ale m6 sa

us,ilovaf

o text.

Prekladatel

musi

zachoval

to,

to dtli

jednotliv6,

Stflovo r6znorod6 prvky'pokope.

Musi ry-

childzat

z predstavy urdit6ho

'u nfto,rne organizcvan6ho

celku,

ktorf

je koherentnli.

Aby sme rnohli

umeleckf text

prekladat adekvitnymi

prostriedkarn-i, musime rnat na mysli predstavu

jeho

103

sa v texte dotflkajrl. ulkazuie sa, Ze jedine Stylistika
je			51/76
schopn6 opisat v5etko,	io ,sa deje pri vfsrtavhe textu.

Ako 'sa vlastne tento		uskutotriuje? Akd z6r-
	z6pas

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

rnus(

r6znorodosti p'rvkov.u55 Stgl, to ie fun[<En6 zjednotenie heterog6n:rych prvkov na iednei rovine. '

Na vfotavbe literdrneho komunikdtu sa oikrern iaz;yn<a zOeasrtu,iti ari neja2ykov6 prvky. Karel Hausenblas ich prehladne usporiadal talkto:56

a) jazlkov6

hl6sky,

slov6, typy vetnfch

lkonStrukcii

a zvukov6

timbre hlasu atd.

b) paralingv6lne

p gralickd

typ pisma

tennaticl<d

motivy, zvdCky

motivov

d) t€kt'onidk6 -

ft<ompozitnd -

figdry,26wav6

tropy,

sch6my

Pisan6ho ,textu sa dotfkajn body a, b p, c, d; ristnej

sa na-

rcalizicte a, b a, c.

Prv6

a druh6

dva body

vziliorr.

tvoria

dialdktidkt

jednotu. Bod d

@mieriuinl,

i na body

sa wztahuje nielen na te-matic t<fr

zToll<tt

ale

reprezenltujrice

iiZe na a, b. V tradidnej

od c ako

poetike sa zvyCajne,,fomuoddeluje,

,,f'orma*

n6m

Predstava homog6nnosti $tru,ktriry

obsahu .

jednotliv6

pod spolodnri

pomdZe dostat

prvky

textu

jednotu

prvkov

vyjadrili,

treba

strechru. Aby srne trito

Podla

prijat plat{ormu Sirok6ho ch6pania Stflu

diela.

od t6my, ale

tejto predstavy sa Izv. forma neodd'eluje

povahy. Sirot<C

f'ru,kdtt zjednocuje

prvky rdznorodej

jednofy

zloZielk diela

crh6panie Stflu ako

heterog€nnych

jednotliv6

textu podta z6-

typologi€firy vydleriuJie

roviny

rtextu

reprezentativnych

kladn6ho vyjadrenia

zloiidk

({6ma

a jazytk).

Tzv. cnakr'ostylistika je

Stylistikou t6-

a tzv' rnikro3ty'

my, nadvetn6ho

p6Lsma, kompozicie, pl6nov, prevaZne

listika

diela

sleduje

Stylistiku niZSichpo pomenovania.

jazlk'ovfch

od roviny vety

Ak chceme

klaslfilcovaf {ednotliv6 typy

zmien,

ktor6

zistit,

alcfch

zlaZiek'

sa vyskytuid v prdklade, musime

r04

Stylistick6,langue". Stylirstika mala r'ozhisknut tvrd'i orie5ok. Bolo ,treba vyplnit rpredstavu Styli'stickei paradigmy ako univerz6lneho syst6mu kateg6rii jazykovfch

leckom texte? Na akorn pozadi sa tieto sily organizu,jri?

J nespornd,

Ze to m6Ze byt len

vnritornf syet6m, ,ktorf

schopnf

vy{adrit

jednotliv6 procesy pri

vfstaVbe

textu. Tento

systdm

s,prija v

sebe iednotliv6 pruky,

ktor6,sa

zfrias,triujri na

Stylistidkej vfstavbe

fexlu. ,,Inf-

rni ,slwami,

ukazuje

'sa potreba n6jst rnedzi pojmom

3tf1 ako naj5ir5fun, najvy55im pojmom 'Stylistiky, a

medzi pojimorn

Stylisrtickdho prostriedlku a[<o jej naj-

niZsirn

pojmom sprositredrkujrici

pojem, kto,rf by spo-

rnenutd dva pojmy

drival uspoko;ivo dokopy. Tu sme

uZ v$ak dotl<li otdzlky existencie tak6hoto ,syrst€rnu. v

Kaidf

, [<to

mysli Struktrirne, ziikonito sa stretne s prob-

syst6mov6ho

l6mom

usporiadarfa jednotlivfch prvkov

v texte. Aj prvi ibri:datelia,

predchodcovia dnesnej mo-

dernej

Iiterdrnej

vedy a

StyliStiky

pokri5ali sa tento prob.

l6rrr vyrie5it.

pravda, pokusy

Sri to,

starfieho ddta. Na-

priklad

polrskej

liter,6rnej vede.Kazimierz W6ycicki sa

uZ rorku

Podobrre

1914

dovoldval obsiahlej5ei koncenpcie Stflu.

Konstanty

Troczffiski roku 1928 a

Manfred

Kridl

roku 1936

'hladali najvy5,Siu karteg6riu,

lctorri

manifestovala

zdsadn:6 Struktrirnu

jedn:otu umeleck6ho

sa nardbalo

,,fikcie .

textu.

Vtedy

khliovfrn pojrnom

Neskdr

Troczyriski

navrhoval

temin nvnritorrrA for-

ma . Dnes

to Stylistika nazyva dynauriokou fl<onfigu-

r6ciou vfnu,ovich

vlastnosti.

(Tfmto oznaienim

rfysli z6sada

a sp6sob organiz6cie

pn/kov v Stfle lite-

riirneho diela.)

Rusk6

lormdlna

rnet6da a ieskosloven,

s{<6'lingvistiil<a i

lirterdrna veda medzivojno,v6ho ob'dobia

prehibili

analfrza diel opisom iasti a Xcorncepciou diela

aiko uzavretdho celku. Objasnil

sa aj pojem 5truktfry,

pojrnorn

nariibalo sa

jednoty, ale chfbal princip

,tejto

vyjadrenie

jednoty. Bez predstavy homog€nnej

funkcie,

ktord stoji

za usp,oriadanim prVkov,

ostdvala

analyza idiela len na empirickej

zrikladni.

Sflistick6

vfskumy

p,racovali p'revaZne na rirowri

Stylistickeho

nparol€ ,

teda vdimali si Stfl v konHt-

nom pouZiti.

Chfbal

druhf ilen

saussurovskej

opozicie,

105

n6ho aj in6ho textu, diZe viade tam, kde 6love[< pri-
chfudza do styku s predstavou Stflu. V istom zmyrsle
je jazyk viJrazovej srlstavy univerz6lny, pretoZe sa d6	52/76
upotrebif pfi analfze ak6hokolvek textu. Univetzillne

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

vzla'

ich v mnohotv6rnych

icl s6mantioky a zachyti{

tfcht'o

textu s,a operativnost

hocb- V Stflovej vystavbe

jedine

ich pozn6vacou

hodnotou

kateg6rii

mohla rnerat

pri

analyze

textu. Proiekt vytaznvei

'sristavy,

ktorfrn

predstavuje Stylistickir

pa-

iystfpil

Franti5ek

Milko,58

in-

radigmu, diZe Stylisticlkf

syst6rn ako

,,z6sobirei",

prostriedtkov. Na z6klade

najv5e-

vent6r vyraz'wich dvooh funkdnfch dirnenzii

iazyka

obecnej5ej opozicie

a textu,

ikonic[<osti

operativnosti,

vy-

fterajf

kateS6rie, z ktori'ch

z,6rkladn6

Stylistick6

sa piislu3n6'ramen6 jednotli-

vychidzain a rozvetvujri

azov6 osi'

vych vfrazovfch rkateg6rii. Tieto rarnen6, vf,

,r"dua"rr1li

,r*

seba podla stupfia v5eobecnosti

a jed-

ai, po naj5peci6lnejSie

notlivosti,

od v5eobecnej5ich

vlastnosti Stflu

sa podla

logicko-s6man-

a zoskupujir

tickich

p*""idl.l.

KaLdd vyrazov|

kateg6ria p'redsta-

vitazovri

hodnotu'

Stfl

iednoduohl

""i.

"akiudn6,

d"*

vf razovydh

kon{igur6ciou

srihrnom,- dynarnickou

-vlastnosti,

'komunikatnorn

procese'

ktor6

sa realizuie

vhle

Speikulativno-de-

Projekt

vyrazovdl sristavy

vfstavby textu.

KaLd'6

duktivnym modelom Stylisrtickej

virazovd vlastnost,

(vfnzovd

kateg6ria)

texte

V itom zmysle je

priamo,

teda empiricky identifil<ovat.

vyrazovd

sirstava

induktivna.

Otvoren6

nej

zost6-

vaju.

otdzka fundament6ln'osti

jednotlivfch

vlastnosti

(di

vyrazovd 'kateg6rie dajri dalej

redut<ovat)

vyrazovych vlas'tnosti

otdzka

ri'plnosti, kompletnosti

v paradigmatickom reperto6ri.

pryZnf'

Mi,kov syst6m

lebo priprlSta dal5iepriamo

pri pr6ci s textom'

Otvo-

pr'ecizovanie

a kornpletizovanie

virazovfch kateg6rii

renost vyrazovei s istavy

nie je nedostatkom,

ale na-

opak,

vlastnostou

rteqrertiCk6ho

m'odelu.

Yytazovd

s:6'

stava

je dalSlm

kr'okorn na ceste k formaliz6cii

na5ich

prvkov v texte na

pred,s,tiv o syst6movcm usporiadani

oblasti

,,akhd"

pojrnu 5tf1. Je p'dkusom o vysti'hnutie

a konkr6tneho.

Preto sa

Stflu v dialektike vSedbecn6ho

odbor-

pouLit pi

literdrneho,

tdio sristava d,6

analyze

106

kladu Revzin a Rozencveig wddz aiiu, Z'e sprost, d- kuirici jazyk nemusibyl zixdzne jazyfl<o'm v normflnorn smysle'slova, teda prirodzenim jazykom' Sprostredku-

pozadie mA aj vedrica my5lienka, z 'ktorej vyohid'za virazwd stistava: ,sdm predpoklad syst6mov€ho po- zadia S,tflu. Yynzovl koncepcia $tflu je nevyllnutnd

pre

poznanie zdkonitosti

eru pn/kov, ako

ich

pri-

sp6sobu usporiadania

textevf .

Bez sys'i6mov6hoaj

stupu rk ,Stj'lu

'by muselo byt

ch6panie

Stflu

nrihodn6

a aj Stylisticky

rozbor by zos'tal empirickf

a subjektiv-

ny. V dne5nej metodologickej 'situ6cii,

najmd

pri

pr6ci

obmedzi{

subjekti-

s' liter6rnym 'textom,

usiiujeme

vizmus a potladi{

interpretadn6

1ubov61u.

jej

univerz6lny

Na vfrazovri sristavu vzhladom

oha,ratl<ter

sa d,6

odvollvat ai.pri

porovn6vani origi'lr6lu

prekladom.

dvoch

porovndvanych

Kai;d

tichto

k6d.

textovs

totiZ predstavujezinf

Stylisticky

'syst6m,

inf

pohybuje na rozli'dnfch

Prekladartel sa p,ri tvorbe textu

prvkami, interpretuje

r,ovin5ch, pracuje

s rozmanitfmi

ich

v originili

a zvahtje irnosnos{porovndva

r'ozdiely

prvkov, ktor6 chce

pouZit v

preklade. Stylisticky

vlastno's'ti

origi-

i moZnosti interp,ret6cie

vyrazovych

operdcie sri

Stylistick6,

po-

n5lu. KedZe prekladatel,ove

(,,sp'ro,stredkui6ci jazyk") v preklade

rovn6va,jrici

k6d

musi rnat charatkter S,tylistick6ho fenorn6nu.

V tom

zm;rsle mdi,e

vfrazovd sristava fungovat alko

,,spros-

rjazyk"

Pojem

tredkuiirci

medzi

$tflmi.

,,spros,tredku-

jriceho ,jazyka" je

Speci'fickou

adaptdciou

toh'to

poimu

prekladu. Ide

z oblasti te6rie v5eobecn6ho a strojov6ho

jazykmi

o ,,syst€m

StrukturSlnyoh

rel6cii

rnedzi

dvorna

a taki'sto medzi dvoma tra'diciami.

Prdto sa hladri

optim6lne

rie5enie

tfchto

vztahov"se Podla rniery

tai-

kosti

m6Ze pri

prdklade

'na

j,ednotlivfch

etupi.och

spiia{ Iunkciu,,sprostredkujrlceho

jazyka" slovnik.

grarnatika,

inf

cudzi tjazyk

porovndvacia

Stylistika,

alebo

hoci aj

td ist|

liter6rna

tradicia

(pri

stroiovom

preklade to mdZe by{

'syst6m rnaternatickfch

formril).

Pri p,reklade tematiokfch fa,ktov m6Ze vo funkcii

,spro-

stredkujriceho

jazlka"

vystup'ova{

sama zobrazeni sku-

todno,st, mimojazykov6 dakty. Sovietski

teoretici

pre-

107

			na moie
	preboha,n preru5il ma, Dn€opytr-ljte sa
,,Nie,
meno ani mfla, ani ilrfch. . .				53/76
	(Ivan S. Turgenw, Polounihave	zdpisky.)		53/76

7/14/2019 -

http://slidepdf.com/re

t*f.Uvek syst6m symtbolov,

s podmienkou' -Ze

ti.ro ty-t ty

prdkladan6ho

so slovami

b dn v s0lade

preklade

je touto ,,sprostred-

texhr :60 V umeleckom

vfplf,ou ,,,,q'ooi't'udkoiricirn

iazykom

.rnedzi

virazwd

sirstava'

originSlu

Stgtorrr

ptUt ludo

'Stf'lom

origindlom a

dalri ttieto

vztahy medzi

N6zorne

prekladom

vyiadrit

Itsuto sdh6rnou:

k6d 1

-+ text

1-1

(K$l)

iazYk

,,'rp*ortredkuinici

kod2+ text2 I

(virczwi sristava)

(stil) -l

odvol6vat 'sa na

Interpretovat

Stil,

zna:men6

sPro-

(alebo'pomgeni,-mode1 ' termin

rtt

di.;il;

iazyk;

Balcerzana).

Pri vfbere iazykwfch

a 'tematiokf'ch

stvlisticke

vlast-

;;

ilJil

ma preft<ladatel

vvladrit-

;;J;; ;;iy

srl'stavu' otd*,ka

sa o'ivoliva

'$azwfi

;;it;;'

corrnpa'rationis'

ktorim

stylistickish

rozdiel' v

medzi

origin6lorn

*uriu

tertiom

^'p .lauA *

vYrazovi

sir'stava'

spominanA

prekladu

r'otf..io

iazyka v

Stfle

',rprlrfi .dLoir1ceho

konkr6tnorn

tex'te:

ukdzal na

sa pdkfrsime

on mefia:

ne spraBivaite

, -

Boga, prerval

Nef, ra'di

i.meni ni u

drugich '

rnetia, ni u

-q g,o

' -(Ioun

Garnlet Stigravshago

uiezda')

S. Turgenw,

Pri rnirnani teito vety preikladatel identifil<uie Styri vfnzov| vlastnosti: lsig stupdi -marrkanfnosti' sily' elocionilnosti a kontraverznosti (odporovania)' Pre- klada,tel vi'e, Ze tiet'o kval'ity musi realizovat v cielo- vom jazyku:

708

ktori-t aJ rozli5ujei^. princip vnrltorn6ho a vonka'i5ieho p1

('P,reklad' by podla 'toho patril do druh6ho ptfp^i .1 Lotrnan v5ak neberie 'do irvahy Stylistioki

Pri kontrole pre[dadatel musi tisto vlastnosti zaregistrrovat na prlslu5nom 'stupni aj v texte prekladu.

Ked sa stupefi spomenutfch kateg6rii zhodu'je v origi-

n6li i v prelilade, pociiuj,erne, Ze je preklad adekvdtny.

Nast6,va takSto situ6cia:

Origin6l

Preklad

+	markantnost	+
+	sila	+
+	ernocioo6lnost	+
		I
T	kontraverznost

Yfraznv| kateg6rie, spoloin6 pre origin6l a preklad, vystupujf tu a[<o Eiadani tertiu,m 'compa'rationis, ako sprostredJkujrici k6d medzi dvoma textmi.

4. STYLISTICKY VYKL,AD EKVIVALENCIE

V PREKLADE

			,sa	d,6 ihovorit					z niel<olkfch
O ekvivalencii v prefl<'lade
					pokrisaJri objasnit tento
hladisk. Viacer6 d.iscipliny sa
,pojem,svojou								neutnat'prinos
	terminol6giou. NemoZno
							av5at< te6ria pre-
logitky, semiotiky, psychol6gie					atd.,
						ekvivalencie vlastnf
kladu si musi sf,orunulovat vo veci
n6hlad.
								moZno hovorit
O e,kvivalencii v zrflkladnom zmyslelexikografickom
na jazykovej	rovine. Nap,riklad					na
										riraci
pl4ne sa hovori o vfikladovom erkvivalente v
jedn6ho jazyka		a o preklad'ovom				dkvivalente pri iisto
										Strut-
jazykovom konf,rontovani			a zta tematicfl<ej						rovine
tfrry urneledk6ho rtextu. S kateg6riou								ekvivalencie na
		jazylavei							jedndho ume-
tematickej a na			rovine v rdmci
le&6ho syst6mu narilba			napril<lad J.						M. Lotman,n
			109

Stylistick6. Preto sa v preklade nem6Z,erne venovat spo-
Iodensko-kultrirnej zloZke diela izolovane, Ze by ,sme ne-
videli jej spojitosi s vyraz,ovou, Stylovou jednotou	t6my	54/76
a jazyka. Speciiickos{ ,pr'ekladu ako textu je	p,r6ve

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

s6mantick6ho

ktori

pre meiaforu'

t*i t't

umeleckdho textu'

Tak

prlkladom wuitorn6ho

prekddovania' bude

;;;t;t-

- (napriklad

aspekt

dOlezitg'nieien

,s6manticl<f

ale

7mefla

.9r*-

symbolov,

,,prerklad :{*}t] .

iej

ekvivalenciu

treba hladat

urdenie. Pr'eto

5rylistick6

L:t

diie v

Stfle'

textu,

Struktilry

.o lo

vyrazovej

d'o jazyka ako

ditlt

t' ti

lazyka

;;;;j,t

$rechadza

Stil

reprezentuie

Struktrirnu

io*ogenrry lit ut. Iba

; d

;il

tt''ekvivalen-

ko*unitetou' Y vt azov

iii t6rnych

mikro-

textu' na

dvoch rovin6ch

qrladrit na

:;;-

Siyiistickel a na rnakroKtylistickei'

'Preklad

origindlom

v5alk obsahuie

p'orovnani

k prdci'

jeho

pristupule s

Ked prekladatel

urdit6

zmeny.

prvou

rilohtu

je p'ochopit,

,'interpretovat

origin|l'

-o'drdZa

aspekt

okrem origin6lu

via[<

interpretdcia

rnodifi-

a to znamen6

a dalSie aspekty,

iot rir tatota

adekv6tnosti

a modifikdcie

ch6pa{ dilemu

ta.i . e,f.

h1ad6 vfchodisko pre

frekladu?. lohn C. Catf'ord

vzd-

v moZ'nosti

dvoch textov

adokvdtnosti

,i*touurrie

Rovnoc'ennosi

v istei si'tudcii'

jomnej vfrneny textov

na p'o-

shiZi ako krit6rium

t6to

podla Catforda

,itna.i

textov'62 NaidastejSie

sudzovanie'ekvivalencie

i u prekladatela v sp'o-

rovnocennost hladd u pdvodcu

o konlront6ciu origi-

ioterrsko-ikultrirnej sf6re. Ide

Sir5ich tematickych sir-

na rovine

Jto

prekladom

analo-

analogickfch reilii

ako

pri vyhlad6vani

*i,

t6my, v a alogickych

psychologicl<ych

gickfch

iu[.t'ou

auto'

v asoci6ci6ch z hladiska

7 ii.:,arn,v paralel6ch a

situ6'cii

tej

istej

pnit tuautelovfch

p'ostupov v

;. t.h

a -podobnePorovn6vanie.

srivislosti diela'

laktov,

resp.

ext'ernfch

m6ie

preklada'telovej

prdci osoZit'

diZe tematiky diela,

hlb5ie

tfm skdr a

prekladatel

o t6rne,

ei*

tlu

vie

p'ovedat'

z6rov'efi treba

or'iginilu' No

pcchopi invarian-t

jazykov6 a lema-

sir len

operdcie nie

ie prekladatelove

d6sledikoch oper6cie

to v konednfch

ticli€, ale

Ze sri

1rc

tivnouzhladigkaStylis,ticke diiererrci6cie.prostriedl<ov'pribuznost

Synonymicka gniUo"'t]i.-'"it'*""a e5te lebo ne-

ffi#*t. N"nrraz" uvt stvtitti"ttou triedou.

v dialektiokej jednote t1my a jazyka.					Kai;dy {akt v pre-
	jazykovy,
klade, tak			ako tematiokf, sa musi v preklade
ch6pat ako fakt Stflovf. To v5ak neznamenS, Ze Iema-
tidk6 p,rvky chdpeme len				z hladiskajeStflu. Napritklad
sub,stitircia t,ematick6ho prrlku nie						len vec S,tylu.
Zmerru tematickfch faktov (a do istej rniery i vecny
ob,sah) urdujri		prislu5n6 kultrirne a etnograficl<6 roz-
diely. Ndm v5ak ide o Styl ako o najvy55i a,spekt v pre-
klad,e. Pojem dkvivalencie v preklade p,otrebujeme vy-
medzit predovBetkfrn na				,pla'tforme		Stflu diela, na

ktorej sa funkdne zr,ov,nopr6vriujir tematick6 p,rvky s jazykovfmi.

Na rirovni textovej ekvivalenci,e sa pravidelne manipuluj,e so synony(nidkou pribuznosto,u ak'o s krit6niom na posudz'ovanie ,ekvivalencie. K tejto rkoncepcii, l<torri v Stylistike zastdva Roman Jakoibson,63 treba prirpojit niekolko kritickich p'ozn6mok z hladis[<a marxistickej koncepcie Stylu. Roman Jakobson p'ri vymedzovani poetickej funkcie kornunik6tu vychddza z pojmu e[<vi- valencie: ,, . . . poeticl<d fun]kcia kornuni'k6tu j'e projdkcia pri'ncipu ekvivalencie z osi selekcie na os [<om-

bindciev . Akc dok'tad ta avildza istrl Zivotnir situdciu, ktor,ej m6 dievda charakterizovat mladika Harryho, pridorm ,si m6 zvoiit jedno pom,errovanie zo,s6rie syno- nfm, ktor6 p,rich6dzajri do rivahy: ,,dreatful, te'rrible, frightfull, disgusting, horrible . Rozhodne sa pre p,o- sledn6 ,,tr,orrible Harry . Na otdzku, predo si nezvolilo in6 ,synonymum, odpovedd: ,,I d,on't know why, but horribl'e fits him better . Rozlr,odnutie dievdata v r6mci moZnosti in6ho vfberu na osi selekcie (v danom pri-

p,ad,e ju teprezentuje ,trieda synonf,m) motivovalo jeho
				jel
vfrazovl citenie ma osi kombinicie.		Zod,poved5 to
		jednote
virazov6ma	dojrnu, ako sa prejavil v		vfrazovej
linie textu.	A vyrazw:iu liniu urduj,e ist6 dominantnd.

vlrazwd vlastnos{.

Ekvivalendni trieda synonfm6a nie je teda produk-

111

55/76

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

#,m*:tirmiln'H: ; llii::fffi

T"TJ;i"ri""ty"tt"^ta- sjnoq'ma sa to'tiz dai(r

':::l'3.Hff"tJ"",iThapretosp

cif

ikovat

teimin ekvi-

.oilfu

J akobsonov

*5"111-tffiTi*iiJ;t;;t;'

p'okial rozli5uie

potial'

salencie 1e produktil; ib"

osi

piacuie len na

stgt"*usuL

:ffi;"

""p""r"""'s'i

aspekt na

Stylistickf

il"-JftyU^

kobir6cie, priiorn

sa budri dat

syntagmy

na osi

Av5ak prVky

oei selekcie.

urdit

ttdJme vediet

uz ut"ii]'t.-a

identilikovat

osi'

Paradigmatidkei

Ztohtov$etk6hou'nfg"u'ie.nalvlastneisiepolep&

sob,lrosti sa

prekhdiil""i

ow6'u p'ri

hl'adani

pri

ekvivalerrciu

v cielo-

vou ekvivalenct"" *ilt'""'"*iet

5ftukl6ra z iazyka a

Kedte ia*

it^*ta

vom iazyku.

p^t^:.lt^"du 'nepren65a

;

tTty

;yk"

z timyorigin6lu

bez "obetl*,

oestou';;""*ti'

bezprostrednel

adelcvit'

s i'srtirni posunml'

icti,'tr"b" fi

filal

-"6itip"tt"

vfrazovou

sa meria

fun[<dnosti

v preklade

rozumiet Sti'lovft

rov-

pod ktorou-treba

*ti""i*"i"",

t'"

(iotoznost iazvkovfch

prvkov

povt.*'

sa ekvi-

;;;;;

V Styti;tik"

umeieok6ho'lextu

podmienkou)'

valencia

upla'rru1e'Jvoiuko'

paradigrnaLtick -q'oti'

a to ie

situ6cia

g*a vjtt'"-tn*

rozhod'wanirn

p'ri

kon-

'na

syntagmatidcei osi'

krEtnom vybere p*ttti"ant*'

prostriedku'

do uZ znam*a ""il;;;iieio

wyazo1 .uo

ttI*:^J"-':'1

ii"rl

.t'itoagi

'.ttj""f"

"ytt"ovel

na vy'

"f.ti"uf*"i"/

rozho'dovani atttota

Stylisticl<fch

t**-'i"

to ekui"llencia na zdklade

raznvei rovine

ro,'norodosrti',y'u^?tt-prvkov

realizovanfch v Strul<-

,"*,o

(Jakobsonov

Priklad)'

t*"

	translainir ekvivalelciu
Na tomto pozadi
"hapemevyrazavfmi		p,rostriedkami
ako koreSpond";; ;(il

"r[t"if"-i pt fthdu' pridom nerozhodule' akfmi expo- nentmi sa t6to tus'po^atttcia dosahule'us N6zorne'

112

Prirodzene, vychddzame z toho, Ze preklad zodpo- ved6 svojim spdsobom origindlu, Ze sa s nirn v podstatnfch zToi:kdch kryje. Ale tento fakt ako samozrejmf obideme. Nris tu ibu'de zaujirnat rozdiel medzi origi-

Ep : ekvivalencia		paradigmatisk6, Et : ekvivalencia
transladnd, Es :	el<viva]encia syntagmatiokd.
5. EO SA POSUVA V PREKLADE?
Pristrii,ime [< textu, aby sme si overili				fungovanie uf-
razovej srlstavy ako ,,spro,stredkujriceho				jazyka" me&i
origin6lom a prekladorn.			,P6jde niim o to, aby sme
			,sristava ,mdZe
urtili, nakol,ko	vfrazov6				pos'hiZit ako
pozadie pre charakteristiku zmien realizovanfch v pre-
	rtu
klade, Uvedieme		riryvdk z Blokovej po6my Duandsl
a jeho preklad od l,ubomira Feldd<a:

,,Zavivajet veter

Belyj ,sneZok

Pod sneZkom - ldok.

Skolzl<o, taZko,

Vsiat<ij chodok

Srkolzi,t - ach, bedria5ka "

	,,Zamietol	v,ietor sneh
	a hlad
	Pod s'nehom		objavil sa-lad.
'i
	Kto priliS	nesl<oro In			zbad,6	-
	Srnyk	-
	chud;66ik			-
			"
	a uZ al pad6.
				713

riryi,'1ku Blokovetj bisne nid, to by 'csobitne			pritahovalo
	je
pozornost. Podanie		o,bjektivne. Nedokonavy slovesny		56/76
vid v prvom versi	,,zavivaj,et veter" obraz alktualizuje.			56/76
ESte by sme sa rnali zmi,enit o Bldkovej			deskripcii:

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

nSlom a prekladom	realizScii	Tento
riditelnf ai, na prvf	pohlad.	ei'tatel		zisti na-
		lahko		zisti na-
priklad nezhodu v poite ver5ov a sl,ov. V			citovanom

tryr*u Blokovej po6my je 14 lexik6lnych jed'notiek,

Icfm v prdklad,e je ich 21. Preklad ma tiei. jeden ver5 nary5e. dltatel by laic&<ou rivahou pri5iel na r'o, Le tento nepomer nepodrnieiuje skutodnos{, Ze by slo- renskf prekladatel nebcl schopnf nSjst 14 lexik6lnych ekvivalentov. Pritina nezhody v podte sl'ov vdzi v torrn, 2e iazyky nemoZno r,ozdelit na symetrick6 s6mantick6 polia, ktor6 by sa v origin6li a v preklade bezo zvy5ku prekrfvali. das'to sme nriteni pohybovat sa za hranica-

mi slov a p'tui,iv'al prito'm ai mimokontextov6

sri'

vislosti, iiie i'nterpretova{.

Citovan6 druh,6 strofa

Blokovej b6sne

sa skladd

risekov: 6

z nepravidelnfch ver5ovych

6. T6to ver5ov6 sch6rna e vlastne vfsledkom

kon5trukcli

a vz6'

istfch rytmickfch a syntak'tickfch

vety

a ver5a'

jomnfch

vzLahov medzi s6mantikou

stavbu

bds'ne.

Informa'dne

V$irnnirne si vyrazovir

bez akejkolvek poetizadnei

sri

velrni

bohat6

oznamy

metaforickych

xik6l om

zmysle) zdlai,e'

pom(v enovani,

iba,,'telegraficky"

strudn6

Niet

pornenovania'

lexi-

versi

n6jdeme

V druho,m, v treiom

a v Siestom

kt|t),

kdlne demrnutiva.

Porovna'jme:

,,sneZ'ok"

"ledok",,,bedria5ka". Deminutiva

signalizuj'fiemocio-

jei

rnosit'elom.

V percen'tu6lnom

ndlnost,

sfr

lexit<6lnym

zastirpeni (5tyri slov6

zo Strniistich)

by sic'e deminu-

pomenovaniami,

jedna-

tiva neprev6Zili nad

ostatnyirni

Treba si v5im-

ko v5ak text istym spdsdbom zafatbaifi.

Prislovky

dalSie slov6.

,,sk'olzko", ,,taiko"

nrit

situ6ciu. Dalej

je tu

citoslovce

ktor6

hodnotia

,,ach",

vn65a do ,emocion6lneho

rtextu

ir,onickj'

t6n. Na oko,n

sa tu nach6dza aj

vfkridnik, grafiokf ekvivalent

into-

n6cie, signalizujrici

zvilenl ridast lyrick6ho

subiektu

Okrem uve-

na deji's nespornym

emfatickfm ridinkom.

citovanom

denfch priznakovfch

pomenovani niet uZ v

sristava, viuazavi irwent6r, z ktor€ho si vlber6 autor

;;;*1"#r"I. o'lid.raiu'na fi'om buduin woie vvrazov6

'"iJ"iairozhodnutia-" Eri'tvorbe textu'

bdsei

re6lne zdLitkavil. Pomenovanie

,,ibiely" v spo-

jeni

,,belyj ,5nsiok"

druhom ver5i je €x'ornertom

ma,rkantnos,ti

i ,sily vyrazu.

Aby

sme

mohli

lokalizovat spominan6

vyrazovl.

vlastnosti origindlu na paradigmatickom pldne Stflu,

odcituj,eme prislu5nd

ramend vyrazovej srlstavy:

hodnotenie

ioznam €-OPERATIVNOSt IKONICKOST

sociotekt

I ,r'0, , ---- ,a;iltouost r deiovos{

tl'JJ

idiolekt -_

aktudlnos{ tempordlnosr

subjektivnos{

kolorit

ma kantnos{*sila

alektovanosl expresivnost

t,t

*--.

-J

Iigurativnosf

liracion:ilnost

(afekt) --emocion6lnost

kontrast - MIERA

pdtos

kornickost* (absurdnos{)

Pre n6zor.nost sa pokfisime identiiikovat vyrazov|,

hodnoty ,napriklad slova ,,bedia5ka". Toto slovo reprezentuje p'ostupine nasledujrice vyrazovd hodnoty: operativnost, hodnotenie, zdZltkcvost, emocion6lnost, ikon- ,tra,stnos{, komickost'. V texte pOsobia tieto hodnoty spojito, v 'syntagmatidkej konfigurdcii. Vo vyrazovom systdme sri v opozicii a nasleduj,ri za sebou podla principu pribuznosti. B6s,nick6 pomenovanie za,laden6 do syst6movfch vlastno,sti Stylu ,,hr6" uriityrni vyrazovyrni farbami, vyrazovo,,r,ezonuje", vyvol5va ist6

vyrazovl dojmy,			lctor6 vnimame n	plo,che textu. Vy-
razov6. r'lastnosti			v texte zodpovedairi podla vyrazovej
koncepcie Stflu paradigmatike, teda,sristave vyrazovych
prostr,iedtkov.		Tak6to srristava je predpokladorn interpre-
tdcie textu. Vznik akejkolvek Stru'lctriry sa totlZ vi.dy
zakladi	na principe vyberu z istej ,,zdsobdrne" i,y-
razovf,'ch	prostriedlkov. Touto,,zd,sobdrfrou" je syst6m,
			115

znaine explicitnfl			Porovnajme	n6protivky	,,Pod	sneZ-
korn		,ledok": ,,Pod snehorn objavil sa ladn. Najvddsi
	-
nepomer p,ocifujerne pri nadbytodnom Stvrtom verii:							57/76
							57/76
",Kto prili5 nesl<oro Tp /bad6".				Dalej pri pleonarstickom

nronorcii fi

afelst obiekporadi

zredu-

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

bisteDuanrisdav5iur:nimesi'aL<6'vynzov6inf'ormicie

upttavalri

inaSu po-

ptJ"n6dzai'iceho

rozboru

IAf"

vyrazovl kateg6ri'e: oz'na

' emo-

L."*t.

Sri to tieto

markan-

ciouilnost,

hodnotenie

(ir6nia), z6Zitkovost'

-'lfrazo'

Jal<trira

bdsne'

celd vy:razovd

ie to

povedat' i'e vv'

D6 sa

viac'

ol*t'"p

;"}

pripade ide

danom

";;;ri

t"a v

sltu6cia bet*;

nzlltrir

spOsobom..tu pola-

Svoiim.

o lwit<u -

velmi

't"Z*a'

(deiwos{)'

i",i*^l"aitoiiu""tt

a obiektivnost

ako prekladatel

pn"jorri.it

g* na to,

Srlstredime ,u

b6s-

fa[<trirotr v citovanom riryv[<u

s vyrazovotr

nzriba

dch6mu' pri-

p'ruJ"rrs"tk9*

p6vodnri str

fickri

;;;

vo versocn:

rneni i

p'odet slov

d6va ver3;

-6-

4-5-4-4-6

prekladu hovori

strofu

po'lilad rLa

ia*

op,i.tf

ide

tvaru'

tfka

eo sa

*iury uy'u'o'

zmene

ver5ov6ho usp'oriada'nia'"niplrre"

ale tym

pr"frodnotenie

L- o

verSov'

v r5:mci

vzlahy

vetn6

rn'enia ai

sa z6r,ovefi

tvoria iedno'

podtom ttuUitt.

, *itym

VerSe originatu

6lenn6 zvolacie

expresivnelBie

neZ

dlh5ie

*ty, Li*C'sri

syntal<ticikf posu'n'

teda aj

Nast6va

pt.r.ita".

;:,;';

nd na

sloveso' Preklad

klauzuly posilhule

Ver5ov6

podet sl'ovies 2 > 5' Hra'

zvfrenf'

*igi"af"

,"lJJ-.a

zosilnili expresivnym zd&raznenim

(po-

;;;;5;

miery virazu

;&"

,, styno.h pripadoci)' Je to otizka

signalizujri okrem

(war). Zvf5enie

(

hlad

'pomltiek

"i'k

ttti

'""a.o+.ft

"*f'Ju""tti.

ako sloveso

v impera-

ch6pat

;;; ;i.-,,fi1?d" tt"bu

",;;tit"k.if

obracolrice sa

,,alhla",

na ditatela'atlfio

adresnosfvorigin6lichfba.Je-tuajzvlien|qp€ra-

vytazu.

V otigi"ati

interlekciu

"ach"

tirrnos{

"i1dt*"

niel' Zaro

v p'reklade

iltys.ta'"*"cionaino"st),

ktor;lexik6lnu

exp'resivnost vy-

jj*

obsahule

*";;;

ladrenir slovom,,Smvk"'

oproti

sa tu

e5te

Ak6 vf, azov€ '-ffilcitnosti

.od'ohrali?

'titny

origimdlu ie

preklad

relativne

vysdke

776

kor.dajriidentifi[<,ovatakovfrazov6po.suny.66Yfnzo. "6 prett, lebo'sa dotfkajri vyrazovych vla'srtnosti' s kto- ry''mi prekladatel narAbal p'ri tvorbe textu'

Sfhrn vyrazovich posunov v p'reklade mdZeme cha-

aj pad6". Dalo by sa poveda{, Ze preklad rnd tendenciu depoetizovat origindl a zvyi,ov al'naratirmost vf povede.

Z Vlrikrto hladislka origln6l poeticky ,,prevySuje" preklad. pr,eklade do5lo [< posunu vyrazovlch vlasfnos'ti.

Keby sme sa pokrlsili srihrnne vyjadrit pomer medzi virazovymi vlastnostarni origin6lu a prekladu, museli by ,s*e kon5tatovat, Ze preklad citovan6ho uryvl<u je vcelku virazovo objdlttlvnej5i ako origindl. Ak kujeme, porner medzi vfrazovfmi vlas'tnosia,rni 'origi- n6lu a prekladu len na vSeobecny p'omer medzi objek- tivnostou a subjektivrnosto'u, mdZem'e sa polkisit for-

malizoval prekladaLtelove rozhodovanie vzhladomo na origindl. Pri subjdlctivnosti sa d6 vcelku hovo'rit Sty- roch stuprioch: subjektivnost (na zdkladnom stup'ni 51) - expresivnost (Sz) - emocion6lno's{ (S:) -

(Sa). V texte je sub'jektivnost nepriamoirmernd ,tivnosti, 'talcZe 'subjektivnosti budri v obr6ten'om zodpovedat Styri,stupne'objektivn'os'ti :

Sr Sz Sg Sa

Oa os Oz Or

Origin6l sa pribliZne d6 charaktefizoval p'roporciou ff. er"klud sa v t'ornto smere javi v

Z tohrc vyplj'va trans,la'dny r,ozdiel

\p:o,	to,
^Sg52		-S
		+o

Y analyzovanom riry'uku chaeli sme ilus,trovat, ako abstra{ktn6 vfrazovh stis'tava (,,'sprostredkujrici jazyk" ) shiZi na po,rovn6vanie situScie v origin6li 's,o situ6ciou v p'reklade a ako sprostredkriva hodnotenie ekvivalencie pri vymene jedndho tertu za text inf. Zrneny, ktor6 v porovnani s origindlorn nastali p'ri tvorbe nov6ho prekladov6ho te:<tu, ,sa v sristave vyazovych prostried-

117

syst6mu origin6lu do znakov6ho					syst6mu prekladu sa
uskutodriuje prostredniotvom uZitodnej redu,ndancie						( * ).
P,ole vyrovn			j				58/76
		6v ania		e polom rczmanity.ch,transform		dcii.
V

	Stylistilke ich nazyvame v'i,razovyrni po,sunmi.

:akierizovat ako

7/14/2019

Ap (def.)

+ P)

nP)

P :

preklad, I

:- invariarnt' 6iZe Ap'

origin6l,

reali-

cielom a moZnostou

napdtie medzi

Protirediv6

vytazo-

z6cie sa u 'prekladatela

pr'eiavuie

v diale'ktike

d6 lormulovat

tak'

Ze posun

kt'or6 sa

.-6ho posunu,

vernost vzhladorn na ori-

lerr nedostatodnir

neznairene

gindl. KedZe za

podrnienok iit'er6rrnej

nerovnakfch

pr'ekiade

(od-liBnosti a rozdiely

l*t-t

-kulturne)

origin6li aj

,|,^"ykore,

liier6rne,

nem6ie

riamej

'bezprostrednej

doist

identifik5'cii dvoch

k6d'ov'

k p'reklad

posunrit' Znamend lo'

sa musi

szhladom na orlgindl

a nieto

pribrida'

Ze sa niedo z 'teJtu

r'ealizuje

.Prito'rn

v preklade

stra-

sa z otiginillu

s'a to,

ide o to,

aby

aspofi c=ia'stodne na-

v preklade

t:lo, istfm

sp6sobom

by s'a

to znlzornit

takto:

hradilo. Dalo

	PREKLAD
OHAIN.AL

z origin6lu

do prekladu

v sri-

Jadro, ktor6 pr'ech6dza

inlorrm6cie

prenos'om estetickej

(pre-

vislosti s priamyrn

klad sensu stri;to);

je invariantom

textu'

V d6sledku

tr<vality kornuni-

informicie

zrnenou

ru5enia pdvodndj prechodom

komu'ni'kovane

Struktilry

kadn6ho ka,nila,

irbytkorn

jedneho

do druh6ho,

d'och6dza k

syst6mu

). Vyror,n6vanie

znakov6ho

(

rlbylku

pri prdk6dovani

178

sp6s,obom. Tento princip
			vfstiZne formuloval Ljudska-
nov, ktory napisal:		,,Princip			lunkdnfch ekvivalentov
predpokladd slobodu		prekladatela pri vybere prostried-
kov,								(-),
	a p,r,e't'o nevyhnutne			vedie k		vypri5taniu
k zmendm a k prid6vaniu				(+)."67		Tento jav	by sme
mohli	nazvai homeostd			zou 5 truktriry			v pro-
cese prekladu. Treba
		nim rozumiet snahu vyror,rr6vat
zmeny prvkov v Struktrire textu prekladu.
Yyrazov6,po,suny pokrislir"
					sa demon5trovat		na slo-

v93s\1omskladby pr,ekladeHarcld'sjedn6ho ver5a z 13.pocs evuhild,zaByronovej Child,e Pilgritnage. od Bol huslava No's6ka z ko,nca Sestdesiatych rokov devdtn6steho storodia. (Citujem,e ho v kontexte str,ofy.) 67a

,,Adieu, Adieu my native shore

Fades ,o'er the waters blue;

The night - winds sight, the breakers roar,

And shrieks the wild sea mew. "

,,S Bohom, s Bohoml M6j rodnf kraj Nad modrinou 5eri5;sa v6d;

Vetry hviidia, vlny Sumia,

eut i p'tride rnorskej iviho{; "

V5irnnime si bliZsie niektor6 vfznadnej5ie p,rekladatelsk6,,,rnanipul,6cie ".

Proti,priamemu, bezprostredn6mu podaniu skutod- nosti vo Stvrtorn anglidkom verSi vsriva slovenskf pre- kladatel do ver.Sa sioveso ,,dut", teda ak6hosi anonym- n6ho ,sprostredkovatela danej ,skutodnosti. Tfm uberd originiilnemu vyjadreniu z bezprostred,nosti, z aktudl- nosti (vo vyrazw,ej sristave tu ide o vlastnost nazyva- nri aktudlno st vyraza) .

Slove,so ,,dut" je sridasne aj p,oetizrnom, a poetizmus,

119

	to		konvendnost, pop'retie originality				di va'riaibilnosti
		ie
							tu	ide o
								olla-
						srlstavy
http://slidepdf.com/re	G"^		Z hladiska	iy,razovei							59/76
http://slidepdf.com/re	#nie		variabil,nosti a		aj o zvy5enie vfrazov6ho						59/76
				'sirdasne					al<tu6lnosf	p6tos

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

(meime z tyl'

mieste v-o

Spoiki ,,i" na druhom

-vete

at<obv

lakt 19n

douod"u) pridriva

danf

-n1

za('iatotni

predchddzaiirceho'

na p'ozadi

Gpf"*t

origin6livetou

sooika .and" 's nasledujicou'slovesnou

viet

p'redch6dza riceho ver5a aikcentuje

i-itatfi'"ft

rodnyrn kra-

motiv bas'nikovho lildeinia s

naivfraznej5i

To je

motivom'

s morom' ako s leho hlavnf'm

lcm,

nahradil

Slovenski' pr'ekladatel

vyrazu'

markantnost

mar-

tbytok

vety s'lovesnfmi,

do sp6sobilo

nomin6lne

kantnosti

vi-raztt.

v'Jtaznilla deiovdho rsl'ovesa

Namiesto

"'shrieks"

sl,ovesn6 deiov6

substantivum

"Svihot"

vfznarnovo

Ze i-rnn-li,kuie

oslabenie deiovosti

aj preto,

slab5ie uZ

ieda o'oslabenie dejo-

(sloveso

t"iltn*ivurn)'-Ide

na-

podstatn6,(neno

a-fretoZe

I'osti vfrazu,

"Svihot"

a zvy$u'je

p6-

znii:aie sa variabilnost

poetizmo rn',

vy5e

tos.

hierarchii' V an-

gtamatidkej

ai v

nast6va

Zmern

v nominative'

v slovenskei

no'sitel d"i"

glickej vete

kfm do-

genitivu'

rniest'o' do

na druh6

1o-

sa odsirva

mirrativu,ua*na""srirndejovfpriznak'.Jeto'oslabe-

nie

z6Zitkovotii,

tt"

zosilnenie lolmovosti

t*t1*51

sp'olelrr

rct€

gramatickorn

V uvedenom

nosti)

vfiazu'

kt'or6 zname'n6 zosllnenie lyric-

inverziu,

o poetickt

k6ho

P6tosu.

mew" nahtidza

wild

sea

anglidkd

Nap'okon

"' he

ptit|"'

Proti siagulatlvu' metony-

slovensk6

,,momsk6

v s'lovendiry ko-

kolektivum'

micky

zas'tup'uqricemtr

ma'lkantnosti a s{riasne

rlbytol<

Znamerrd

metonyrnicl<y

lektivum.

origin6li

dajl<yto

aj koloritu. Obraz

" je v sloven-

privlarstol<

kfirn

,,morskf

zastupuie rnore,

navy5e' Otktem toio ie

explici'trros{ou

skonr, prdklad'"

(rbytok

variabilnosti

znamenri

"prat"'

p9etizmus, ktorf

a prirast'o[c Pdt'osu'

posuny ('stta*

vitazwl

vcell<u o tieto

V preklade ide

a zisky):

1'20

siormuloval podstatu funl<dn6ho hladiska v preklade. Funkinf princip pripri5ta, aby si prekladatel dovolil vietko, .to je v zdujme slovenskej podoby origin6lu .

\a takomto pozadi pr,e'kladatel zvaluie svoie Stylistictk6

markantnost	explicitnost
dejovost

zr4Zitkovost

sila kolorit

Z prehladu virazwfch posjtlrrov, z toho, do sa str6ca, a doho v preklade uveden6ho ver5a naopak pribrlda, vidiet, Ze Speci,fick6 vyrazovl vlastnosti origirn6lu miznri a namiesto nich sa ziavai:6 ko,nvencionalizovan6 b6s- nick6 postupy, priznain6 pre ust6lenf vyrazwy reper- todr sridasnej po,eti[<y. Polzia tu ustupuje, dalo by sa povedat, poetike skonvencionalizovanej. (Pre liter6rneho hi'storika ta[<6to zistenia m6Zu ibyt in5truktivne: pormdZu mu pri urdovani typol6gie prdkladatela vovzlahu k panujricemu liter6rrnemu kdnonu).

Yyrazovy posun i" pt iiuo* ne.moZnosti dosiahnut riplnri vernosi origin6tu, ale paradoxne je aj prejavom risilia vyhnrit 'sa ,,nevernosti" a d'osiahnut 'totoZnosf za cenlr istej zmeny. K posurrom nedochddza len preto,

Z,e prekladatel ohce dielo zmenit, ale aj preto, 'Ze sa ho usiluje do najvernej5ie vyjadrit, zmocnit sa textu v jeho totalite. Tvorba prekladu spodiva v urneni byi vernjnm o,rigin6lu a[<o ce']ku. Preto Lsa vernost,.a volnost v p,reklade nemdiu kl6st proti sebe, ale treba ich trak- tovat v dialektickej srihre. Niet vlastrne iderilnej, do- l<onalej vernosti, resp. volnosti. KaLdA z nic,h obsahuie niedo z tej druhej. (Obidve uveden6 l<ateg6rie - vernost a volnost nezodpovedajt skutotn6mu stavu prekladatelsl<ej opel6cie a preto od nich upri5fame. ) Tzv- absohXtny preklad neexisituj.e ani teoreficky, ani prak- ticky. Jestvuje v5ak spdsorb, ako v preklade furkdne nah,radi{ chfbajrice prvl<y originillu. ]ozef Kot u.istiine

127

tu r,e6, vyplfvajri v5ak nielen z oblektivnel					situ6cie,
resp. z moZno'sti	prekladatela		pouZit od'liSnf		k6d tra-
		jeho
dicie a situ6cie,	ale aj z			individu6lneho	vyrazo-		60/76
v6ho idiolelctu,	z jeho z1l.ub a individu6lnych					vy-
razovfch sklo'nov. O tom, ak6 stanovisko zaujima						pre-

<<< < Предыдущая 1 2 3 4 56 / 86 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб8322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб9CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx