Bakalarska_praca

Významy abstraktných názvov vlastností a dejov sa často rôznou mierou špecifikujú, posúvajú a konkretizujú a v priamej závislosti na tomto procese sa objavuje ich rozčlenenosť, počitateľnosť: s. Doprial si tých radostí. Kupoval si sladkosti; č.

Dopřál si ty radostí. Kupoval si sladkosti; ch. Priuštio si je ta veselja. Kupio je slatkiše.80

Látkové aj abstraktné podstatné mená sa môžu spojiť so slovami, ktoré vyjadrujú množstvo a mieru:

v slovenčine: trochu mlieka, liter vína, pohár vody,

v češtine: trocha mléka, litr vína, pohár vody,

v chorvátčine: malo mlijeka, litra vina, čaša vode.81

Látkové substantíva sa taktiež môžu vyjadriť s pomocou základných čísloviek.

V tom prípade sa jedná o kusovú vymedzenosť:

Tabuľka č. 7 – Spojitosť látkových podstatných mien a základných čísloviek

Podstatné mená, ktoré majú len singulárovú formu sa niekedy môžu vyskytovať aj v pluráli:

a) ak sa chápe ich význam ako súbor jednotlivín, ide obyčajne o významový posun,

Tabuľka č. 8 – Významový posun singulárií tantum

80Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 230.

81Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 149; PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 96–97;

CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 138.

30

b)ak sa abstraktné pomenovania používajú na obrazné pomenovanie konkrétnych predmetov,

Tabuľka č. 10 – Citové zafarbenie singulárií tantum

6.4.4VLASTNÉ PODSTATNÉ MENÁ (vlastní podstatná jména, vlastite

imenice)

Vlastné podstatné mená (propria) vznikli z potreby odlišovať jednotlivých ľudí, zvieratá alebo neživé predmety. Ich pomenovania slúžia na rozlíšenie jednotlivcov z rovnakej skupiny, na rozdiel od všeobecných substantív, ktorých úlohou je klasifikovať a predstavovať význam jednotlivých slov.83 Propria sú označenia jednotlivín a sú príznakovým členom v protiklade k všeobecným substantívam, od ktorých sa odlišujú aj formálne. Píšu sa vždy s veľkým začiatočným písmenom, sú menami jedinečných miest, osôb, objektov:

v slovenčine: Francúzsko, Praha, Venuša,

v češtine: Francie, Praha, Venuše,

v chorvátčine: Francuska, Prag, Venera.84

K vlastným podstatným menám sa priradzujú aj obyvateľské mená ako napríklad mená obyvateľov svetadielov, národov, národností a kmeňov. Ďalej sú to obyvatelia starých stolíc, miest a obcí. Nie sú to však v pravom zmysle slova vlastné mená:

82Porov. PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 159–160; HAVRANEK, B. – JEDLIČKA, A.: Česká mluvnice. Praha 1996, s. 123; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 138.

83Porov. RIPKA, I. a kol.: Príručka, s. 28; NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy. Nitra 2002, s. 14; TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 98; ZNIKA, M.: Kategorija, s. 109–110.

84NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s.14; ZNIKA, M.: Kategorija, s. 110.

31

v slovenčine: Slováci, Česi, Chorváti,

v češtine: Slováci, Češi, Chorvaté,

v chorvátčine: Slovaci, Česi, Hrvati.85

Obyvateľské proprium v množnom čísle poukazuje nato, že sa jedná o jeden národ, ktorý má jeden spoločný jazyk a žije na určitom mieste.86

V prípade vlastných mien týkajúcich sa osôb, sú tieto mená nepočítateľné. Počítať je možné len ich nositeľov, v prípade že ich je viac.87 Plurál sa pri vlastných podstatných menách používa napríklad vtedy, keď proprium môže mať v singulári niekoľko rozlišujúcich vlastností88:

Tabuľka č. 11 – Propria v množnom čísle

Plurál sa však vyskytuje aj v prípade, že:

a)označuje väčší počet nositeľov rovnakého mena alebo priezviska, napríklad členovia rodiny:

s. Novákovci prišli a Zrinkovci odišli; č. Novákovi přišli a Zrinkovi odešli; ch.

Novakovi su došli i Zrinići su otišli.

b)sa ním pomenúvajú jednotlivci, ktorí sú nositeľmi pôvodného propria, ktoré časom prešlo do apelatíva:

s. Mozartovia sa nerodia každý rok; č. Mozartové se nerodí každý rok; ch.

Mozarti se ne rađaju svaku godinu.89

85Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 140; RIPKA, I. a kol.: Príručka, s. 33; ZNIKA, M.:

Kategorija, s. 112–113.

86Viď ZNIKA, M.: Kategorija, s. 114–115.

87Tamtiež, s. 111.

88Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s.141; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137; ZNIKA, M.:

Kategorija, s. 83.

89V slovenčine na rozdiel od chorvátčiny a češtiny sa tieto apelatívne podstatné mená píšu s malým začiatočným písmenom.Porov. ZNIKA, M.: Kategorija, s. 111–112; RIPKA, I. a kol.: Príručka, s. 32–33; HLAVSA, Z. a kol.: Pravidla českého pravopisu. Praha 1998, s. 43.

32

6.5PLURÁLIÁ TANTUM

Pluráliá tantum sú také slová, ktoré síce majú formu množného čísla (výlučný plurál), ale svojím tvarom označujú jednu substanciu (jeden predmet či jav), obyčajne zložený z častí, ktoré trvale spoločne jestvujú.90

Výlučná plurálová forma tohto druhu podstatných mien nie je v zhode s kvantitatívnou zložkou označovaných javov (jednotlivo sa vyskytujúce predmety sa jazykovo stvárňujú, akoby sa vyskytovali len v mnohosti, plurálový substantívny tvar zahŕňa aj pravú, aj nepravú kvantitu). Pri pomnožných substantívach náznak množstva postupne celkom zanikol. Počítanie predmetov je možné, ale používajú sa naň skupinové, určité alebo neurčité číslovky plniace funkciu základných čísloviek:

v slovenčine: jedny dvere, dvoje husieľ / huslí, troje saní,

v češtine: jedny dveře, dvoje housle, troje saně,

v chorvátčine: jedna vrata, dvoje gusle, troje saonice.91

Ladislav Navrátil uvádza: „Ak sa jedná o najnižšie skupinové číslovky dvoje, troje pripája sa k ním podstatné meno, ktoré sa môže vyskytovať ako v genitíve, tak aj nominatíve, zatiaľ čo pri skupinových číslovkách štvoro a vyššie sa pripojené substantívum nachádza len v genitíve.“92 Základný pomenovací tvar, ktorým je pri týchto menách nominatív množného čísla, môže označovať jedno podstatné meno (s. jedny noviny, nožnice; č. jedny noviny, nůžky; ch. jedne novine, škare), ako aj akékoľvek množstvo substancií (s. všetky noviny, nožnice; č. všechny noviny, nůžky; ch. sve novine,

škare). Východiskový je význam jedného objektu, ku ktorému sa pridružuje význam množstva. Medzi pluráliá tantum patria napríklad časti tela, časti odevu, nástroje a zariadenia, písomností, spoločenských udalostí a iné.93

6.5.1SKUPINOVÝ PLURÁL

K pomnožným podstatným menám sa približujú skupinové substantíva. Skupinový plurál existuje pri menách predmetov vyskytujúcich sa buď v pároch alebo vo väčšom množstve. Mnohosť vyjadrená plurálom má vo svojom číselnom význame aj prvok

90Porov. NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 17; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 137.

91V češtine sa pluráliá tantum spájajú s číslovkami, ktoré sa nazývajú: určité, neurčité a druhové. V chorvátčine sú to brojevni pridjevi. Porov. DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 144; Příruční

mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 321; NAVRÁTIL, L.:

Nominálne slovné druhy, s. 17; ZNIKA, M.: Kategorija, s. 83.

92NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 17.

93Tamtiež.

33

celistvosti. Tieto substantíva majú však aj singulárovú formu. Obyčajne je pri nich možné singulárové použitie, ale v tom prípade sa jedná buď o významový posun alebo

opríznakové vyjadrenie:

v slovenčine: črevá, rohy, žiabre,

v češtine: střeva, rohy, žábry,

v chorvátčine: crijeva, rogovi, škrge.94

Pri týchto menách existuje aj tzv. jednotkový význam. Sú to substantíva

pomenúvajúce javy vyskytujúce sa v ustálených množstvách, jednotkách, ktoré je možné počítať.95

Tabuľka č. 12 – Skupinový plurál

6.5.2VLASTNÉ MENÁ (vlastní jména, vlastite imenice)

Vlastné mená tvoria pri pomnožných podstatných menách osobitnú skupinu. Patria sem geografické názvy, názvy časopisov, novín, rubrík, relácii a názvy sviatkov a jubileí.96

v slovenčine: Alpy, dušičky, Turíce,

v češtine: Alpy, dušičky, Letnice,

v chorvátčine: Alpe, sisveti, Duhovi.

6.6SUPLETIVIZMUS (supletivismus, supletivnost/supletivizam)

Supletivizmus (supletívnosť) je jav, pri ktorom dochádza ku striedaniu dvoch alebo viac lexikálnych morfém (t.j. koreňov slova), ktoré nie sú alomorfami (pozičnými variantmi) jedného morfému, vo vnútri flexívnej paradigmy. Supletívne tvary patria jednej lexéme, napríklad čovjek a ljudi náležia k lexéme čovjek. Supletívnosť možno rozdeliť na silnú a slabú. Silným supletivizmom sa rozumie plné fonologické rozlíšenie (tabuľka č. 13.).

94Porov. PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 98; CVRČEK, V. a kol.: Mluvnice, s. 138; NAVRÁTIL,

L.: Nominálne slovné druhy, s. 25.

95Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s.231.

96Porov. NAVRÁTIL, L.: Nominálne slovné druhy, s. 20; PAULINY, E.: Slovenská gramatika, s. 98.

34

Slabá supletívnosť vytvára neúplné fonologické rozlíšenie (napr. s. dieťa – deti; č. dítě – děti; ch. dijete - djeca).97

V češtine, rovnako ako aj v slovenčine a chorvátčine, sa supletivizmus objavuje pri zámenách osobných, pri nepravidelnom stupňovaní adjektív a adverbií, pri slovesách, a to jednak vnútri paradigmy, jednak pri tvorení párov odlišujúcich sa vidom a determinovanosťou. Za supletivizmus možno považovať rovnako tvorenie tvarov paradigmy singuláru a plurálu od rôznych kmeňov substantív (tabuľka č. 13).98

V chorvátčine sa spája supletivizmus s pojmom defektnosť zahŕňajúci tie podstatné mená, ktoré nemajú vytvorenú plnú paradigmu99:

menách mláďat a osôb, kedy sa množné číslo nahrádza hromadným podstatným menom (tele – telad, momče – momčad),

pri jednotlivých menách osôb, kedy opäť podstatné meno v množnom čísle sa vyjadruje pomocou hromadného podstatného mena:

o dijete – djeca, o brat – braća,

o gospodin – gospoda,

o vlastelin – vlastela.

Podstatné meno človek (viď tabuľka č. 13), ktoré vo svojom základnom význame nemá množné číslo používa preto ako množné číslo slovo ľudia. Jedná sa o silný supletivizmus100:

Tabuľka č. 13 – Úplný supletivizmus

97Porov. Encyklopedický slovník češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová]. Praha 2002, s. 470; MARKOVIĆ, I.: Uvod, s. 73.

98Encyklopedický slovník češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Jana Pleskalová], s. 470.

99„To znamená, že konkrétne tieto podstatné mená nemajú kontrast jednotného a množného čísla, ale sa ich množné číslo nahrádza hromadným podstatným menom.“ Viď MARKOVIĆ, I.: Uvod, s. 76; SILIĆ, J – PRANJKOVIĆ, I.: Gramatika, s. 114–115; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 106.

100Porov. SILIĆ, J. – PRANJKOVIĆ, I.: Gramatika, s. 102; MARKOVIĆ, I.: Uvod, s. 75.

35

6.7ČÍSELNÉ PODSTATNÉ MENÁ (číselná podstatná jména, brojevne

imenice)

Tieto výrazy sú podľa formy podstatné mená a podľa významu sú to číslovky, existujú len v jednotnom čísle. Číselné podstatné mená označujú číslice, známky v škole, skupiny príslušného počtu jednotlivcov (jednotlivín, jednotiek), veci označované príslušným číslom (električky, autobusy), peňažné jednotky a iné. 101 Patria sem:

a)Číselné substantíva zakončené na -ica nachádzajúce sa vo všetkých troch skúmaných jazykoch, sa skloňujú podľa ženského rodu. Príkladom týchto substantív sú s. dvojica, trojica, štvorica; č. dvojice, trojice, čtveřice; ch. dvojica, trojica, četvorica. V chorvátčine sa spájajú len s označením počtu mužov, zatiaľ čo v slovenčine a češtine je ich možné použiť aj v súvislosti so ženským gramatickým rodom:

s. Trojica išla na výlet; č. Trojice jela na výlet; ch. Njih trojica su išla na izlet.

b)Číselné podstatné mená, ktoré sú stredného rodu, napríklad: s. dvaja, traja,

štyria; č. dva, tři, čtyři; ch. dvoje, troje, četvero. Používajú sa práve vtedy, keď sa jedná o rôzne pohlavia alebo presne nevymedzené osoby v deji: s. Prišli

dvaja; č. Přišli dva; ch. Došlo je dvoje. Označujú určitý počet osôb ženského a mužského rodu v závislosti na číslovke, s ktorou sa vo vete spájajú.

V slovenčine a češtine sú však súčasťou čísloviek.102

c)Číselné podstatné mená, ktoré sa vytvárajú s pomocou prípony -ak (desetak, dvadesetak) vyskytujúce sa len v chorvátskom jazyku. Úlohou týchto výrazov je niesť význam približnej hodnoty daného čísla: desetak kruhova (okolo desať chlebov), dvadesetak grešaka (okolo dvadsať chýb). Pokiaľ sa toto číselné podstatné meno spája s predložkami, daný výraz zostáva v akuzatíve jednotného čísla: Išao je na izlet sa stotinjak putnika.103 Tieto podstatné mená sa však tvoria len od desať do devätnásť a pri desiatkach v rozmedzí dvadsať až sto.104

d)Číselné podstatné mená, ktoré končia na -ka: s. dvojka, trojka, štvorka; č. dvojka, trojka, čtverka/čtyřka; ch. dvojka, trojka, četvorka. Obyčajne sa nimi

101TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 136; DVONČ, L. a kol.: Morfológia, s. 354.

102Porov. TEŽAK, S. – BABIĆ, S.: Gramatika, s. 136; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 221; SILIĆ, J. – PRANJKOVIĆ, I.: Gramatika, s. 145.

103Porov. RAGUŽ, D.: Praktična hrvatska gramatika, s. 105–106; BARIĆ, E. a kol.: Hrvatska gramatika, s. 221.

104BARIĆ, E. a kol.: Hrvatski jezični savjetnik, s. 135.

36

označujú známky v škole, ale aj hromadná doprava (autobusy, električky) alebo izby.105

105Porov. ONDRUS, P.: Číslovky v súčasnej spisovnej slovenčine. Bratislava 1969, s. 74–75; Příruční mluvnice češtiny. [editori: Petr Karlík, Marek Nekula, Zdenka Rusínová], s. 305–306; MARKOVIĆ,

I.: Uvod, s. 490.

37

7 ZÁVER

Bakalárska práca sa zaoberala gramatickou kategóriou čísla substantív v slovenčine, chorvátčine a češtine. Cieľom bolo porovnanie týchto troch jazykov na základe jazykovedných príručiek a ďalších odborných článkov.

Text práce začína kapitolou venovanou slovu. Slovo predstavuje jadro slovnej zásoby, vstupuje do vzťahov s inými slovami, umožňuje vytváranie slovných spojení, ktoré tvoria vety a súvetia. Z viet sa skladajú celé dialógy, respektíve texty. Lexika sa delí na aktívnu a pasívnu podľa toho, ako často ju ľudia používajú. Slová sú nositeľmi určitých vlastností (pomenúvajú osoby, ich vlastnosti, činnosti a pod.) a podľa toho sa rozdeľujú na slovné druhy. Tieto slovné druhy je možné ďalej rozdeliť z hľadiska morfologického (ohybné a neohybné), sémantického (autosémantické a synsémantické) a syntaktického kritéria (schopnosti slova stáť ako vetný člen). Už pri delení podľa týchto kritérii vzniká rozpor medzi jednotlivými použitými gramatikami (zachytený

v tabuľke č. 1).

Práca sa ďalej venuje podstatným menám, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje. Aj substantíva je možné deliť, a to podľa toho o aké mená sa jedná: o vlastné alebo všeobecné, konkrétne prípadne abstraktné, živé respektíve neživé.

Pri podstatných menách rozlišujeme reálnu živosť (t.j. zahŕňa objekty, ktoré sú skutočne živé) a životnosť (z gramatického hľadiska, ktorá pokladá za životné predmety aj tie, ktoré mali, respektíve majú schopnosť nadobúdať vlastnosť života). Slovenčina, chorvátčina a aj čeština sa pri tomto delení zhodujú. Jediným rozdielom je životnosť,

ktorá sa v chorvátčine uplatňuje nasledovne: pri životných sa zhoduje genitív

s akuzatívom, pri neživotných nominatív a akuzatív. V ostatných pádoch sa koncovky väčšiny chorvátskych substantív mužského rodu stotožňujú. Podstatné mená patria medzi ohybné a plnovýznamové slová, ktoré nesú gramatické kategórie rodu, čísla a pádu. Pri rode sa v gramatikách rozlišuje mužský, ženský a stredný rod. Pri rode je dôležitý prirodzený rod, ktorý sa rozdeľuje na základe pohlavia na ženský a mužský.

Na rozdiel od slovenčiny, má čeština aj chorvátčina sedem pádov. V slovenskom jazyku sa vokatív spojil s nominatívom. Pozostatky vokatívu v slovenčine zostávajú len v nárečiach a textoch náboženského typu. Pri pádoch je spoločným rysom týchto troch jazykov delenie na predložkové a bezpredložkové. Eugenija Barićová uvádza delenie typu pádov na priame a nepriame, ktoré v ostatných jazykoch (v rámci dostupných

38

materiálov) nie sú zmienené. V slovenčine existujú ešte dva ďalšie delenia, ktoré sa v ďalších gramatikách nespomínajú, na základe protikladov.

Menné číslo je dôležité pre vyjadrenie početnosti výskytu objektov. Ako

dôležitý jav vystupuje prítomnosť vlastnosti počitateľnosti alebo nepočitateľnosti.

S počítateľnosťou sa úzko spája číselná kvantifikácia, ktorá na nej závisí. Ak daný jav pomenúva jeden predmet, ide o singulár. Ak však z kontextu vyplýva, že sa pomenúvajú viaceré predmety, potom sa používa plurál, jedná sa teda o počitateľné podstatné mená. Pri čísle sa vyskytujú určité výnimky, ktoré sa nazývajú singuláriá a pluráliá tantum. Tieto podstatné mená sú nepočitateľné. Výnimkou v ich prípade sa

označuje fakt, že nemajú podobu ako singuláru tak i plurálu. Ak sa nachádzajú

v jednotnom čísle, potom sa jedná o singuláriá tantum (tzv. kolektíva), ak v množnom, hovorí sa o pluráliách tantum.

V českých gramatikách sa singuláriá tantum spájajú s druhovými číslovkami, v slovenčine kolektíva označujú jeden celok, z ktorého nie je možné vydeliť

jednotlivinu. Pri singuláriách tantum sa v chorvátčine vyskytuje skupina hromadných podstatných mien, ktorá neexistuje ani v slovenčine ani v češtine. Predstavujú ich hromadné podstatné mená zakončené na -ad. Tieto skupiny sú tvorené z jednotlivín, ktoré nemožno počítať ani individualizovať. Zatiaľ čo v slovenčine a češtine existuje prirodzený kontrast jednotného a množného čísla. Tieto substantíva v chorvátčine nahrádzajú plurál takýchto jednotlivín.

Pri singuláriách tantum je výlučné jednotné číslo. V textoch ale aj bežnej reči je možné používať plurál, ktorý má však za následok významový posun daného výrazu v kontexte. Môže dochádzať k premene z abstraktného na konkrétne alebo môže množné číslo označovať druhy určitých látkových podstatných mien. Pri priopriách je plurál viazaný na množstvo nositeľov.

K pluráliám tantum okrem pomnožných podstatných mien patrí aj skupinový plurál – substantíva, ktoré majú aj singulár. Jedná sa o mená vyskytujúce sa väčšinou v páre.

Práca sa ďalej venovala supletivizmu. Pojem supletivizmus sa spája so striedaním lexikálnych morfém. Toto striedanie môže byť silné alebo slabé. Supletivnosť sa v chorvátčine spája s výnimkami, ktoré pri čísle vznikajú. Jedná sa o singuláriá a plurália tantum.

39