Prekladatelske_listy_9

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

3. CENA

SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI PREKLADATEĽOV

ODBORNEJ LITERATÚRY

Volám sa Daniel Kvetoslav Jursa, mám 23 rokov. Som študentom bakalárskeho štúdia, učiteľstvo akademických predmetov anglický jazyk a literatúra a história na Univerzite Komenského v Bratislave. Medzi moje akademické záujmy patrí štúdium starovekých civilizácií, jazyky, migrácia, dejiny totalitných režimov, teológia, medzinárodné vzťahy atď. V súčasnosti by som sa chcel viacej venovať štúdiu starovekého Egypta. V budúcnosti by som sa rád venoval štúdiu vývoja civilizácií ako aj vplyvu migrácie na súčasný svet.

Albert Tobias Clay bol americký historik a lingvista. Bol profesorom asýriológie a babylonskej literatúry na Yale University. Jeho knihu Light on the Old Testament from Babel som si vybral preto, lebo sa zaujímam o Starý zákon v širšom kontexte reálií starovekého sveta. Kniha je špeciická v tom, že je viac ako sto rokov stará, čiže niektoré slová a výrazy v nej sa už dnes dajú považovať za archaické, modernému čitateľovi nie príliš zrozumiteľné. A to bol aj jeden zo základných problémov, s ktorým som sa potýkal pri preklade textu. Ďalšia komplikácia spočívala v používaní historických termínov, ktorých slovenský ekvivalent sa len ťažko hľadá. Značný prekladateľský oriešok pre mňa okrem toho predstavovali aj rôzne sumerské názvy a toponymá.

BABYLONSKÁ VEŽA A BABYLONSKÝ CHRÁM

ALBERT TOBIAS CLAY

Preklad: Daniel Kvetoslav Jursa

Rozprávanie o Babylone v knihe Genezis je príbehom stavby Babylonského zikkuratu, respektíve chrámovej veže. Každé významné mesto v starovekej Babylónii malo svoj chrám a každý chrám mal svoju vežu. Biblická babylonská veža je typom veže babylonských chrámov, akými boli napr. zikkurat Babili alebo Etemenanki.

Príbeh z knihy Genezis je v jeho detailoch a opisoch prekvapivo babylonský. „Keď sa na východe ľudia pohli“ (všetky biblické texty sú preložené podľa evan-

291

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

jelického prekladu Biblie, poznámka prekladateľa) našli údolie v krajine Šineár. Najstarší známi obyvatelia údolia boli Šumeri alebo Sumeri, ľudia hovoriaci ne-semitským jazykom. Názov Šineár je bezpochyby odvodený zo slova Šungir, zvyčajne v písomnostiach ako Girsu. Niektorí odborníci tvrdia, že fyziognómia týchto ľudí zostavená z objavených pozostatkov ich umenia jasne ukazuje, že sú ne-semitskou rasou. Boli pôvodcami osobitého kultu na území južnej Mezopotámie, ktorý patril do raného obdobia. Boli zakladateľmi slávnych miest a chrámov, boli vynálezcami obrázkového písma, z ktorého sa vyvinulo klinové písmo; vytvorili literatúru a umenie, vybudovali paláce a sformulovali zákony.

Sumerská reč je aglutinačný typ jazyka a ako je všeobecne známe, je to jazyk skorších pred-semitských obyvateľov južnej časti tigrido-eufratského údolia. Semiti, ktorí prenikli na toto územie, si osvojili klinové písmo Sumerov. Veľa starých sumerských hlások využili ako fonogramy a pridali písmenám dodatočné hlásky typické pre ich vlastný jazyk. Tento jazyk bol pomenovaný akkadčina. Profesor Sayce, ktorého jazykovedný vhľad počas posledných štyroch desaťročí významne posunul dopredu poznatky asýriológie, rozlúštil prvý sumerský nápis v r. 1870. Nasledovali ho Oppert a Lenormant, ktorí značne rozvinuli znalosť tohto jazyka. Druhý menovaný uverejnil gramatiku a nazval jazyk akkadčinou. Jozef Halévy, vynikajúci orientalista, rozvinul v roku 1874 teóriu, v ktorej predpokladal, že toto ideograické písmo bolo zostavené alebo vynájdené asýrskymi kňazmi, ktorí ho používali za účelom dodania mystického rázu náboženským rituálom. I keď našiel zopár prívržencov pre svoju kryptograickú hypotézu, proti jeho stanovisku rázne vystúpili Lenormant, Oppert, Jensen, Haupt, Bezold, Sayce, Hommel a Zimmern. Profesor Haupt, ktorý bol nazvaný „otcom Sumerskej etymológie“ svojou publikáciou Die Sumerischen Familiengesetze z roku 1897 stanovil pre štúdium jazyka vedecký základ. Profesor Bezold dokonca zistil, že nápis Eme-ku vyrytý na asýrskej hlinenej tabuľke, čo v nesemitskom texte znamená, „krajina Šumer“, bol vykladaný ako li-sha-an Shu-me-ri, „jazyk šumeru“. V roku 1892 Lehman publikoval prácu, ktorá uštedrila Helévyho teórii ďalšiu smrtiacu ranu. Sumerské nápisy preložené hureau-Danginom a ďalšími potvdili, že sumerológovia mali pravdu v sporoch ohľadom lingvistického charakteru jazyka. Ak aj ostali nejaké pochybnosti o správnosti tohto smerovania, boli len malé. Nakoniec aj Delitzsch, ktorý sa na určitý čas pripojil k Helévyho podporovateľom, zanechal jeho teóriu. Napriek tomu ju niektorí odborníci stále podporujú a pokračujú v spochybňovaní teórie sumerológov na základe ilologických, etnologických a archeologických argumentov, dokonca sa pokúšajú preukázať, že celé klinové-slabičné písmo a literatúra je semitská, ako to nedávno urobil doktor Brünnow, avšak kontroverzia v tejto veci je väčšinovo považovaná za prakticky uzavretú2.

Najstaršie známe objavené nápisy ukazujú, že Semiti už zabrali územie Sumerov3. Či tých pár riadkov uchovaných v knihe Genezis týkajúcich sa stavby Ba-

292

DANIEL KVETOSLAV JURSA

bylonskej veže odkazuje na včasné skutky týchto útočníkov, nemôžeme určiť. Je veľmi diskutovanou otázkou, odkiaľ presne prišli. Nie je nám známe, aké bolo ich písmo, ale ako je vyššie spomenuté, zistilo sa, že prevzali písmo sumerské. Viac vieme o ich náboženstve, panteón semitských bohov sa musel podobať aspoň vo všeobecnom rámci na ten sumerský a to kvôli tomu, že existujú semitské ekvivalenty sumerských bohov. Sumerský boh Enlil bol stotožňovaný zo semitským Bálom. Inanna bola ekvivalentom semitskej bohyne Ištar. Zdá sa, že Semiti prijali sumerskú kultúru, ale tá bola, samozrejme, prispôsobená kultúrnym špeciikám Semitov. Množstvo miest, medzi nimi napr. Lagaš (novodobý Telloh), uchovali sumerskú kultúru a jazyk až do konca ich existencie. V Nippure sa našli semitské nápisy už z doby Urumušovej a Sargónovej, avšak aj počas vlády prvej babylonskej dynastie stále plnila funkciu náboženského a právneho jazyka sumerčina. Zdá sa, že obyvateľstvo Sipparu a Babylonu sa dostalo pod semitský vplyv skôr a následkom toho nebolo iba premiešanie kultu, ale aj ľudí. Toto zmiešané obyvateľstvo sa nazýva Babylončania. Napriek tomu, že sumerský jazyk bol nahradený semitským, pisári a kňazi ho využívali až do sklonku babylonských dejín, obzvlášť ako liturgický jazyk pri chrámových bohoslužbách. Počas panovania Chammurapiho dynastie a taktiež Kasitov bolo stále veľa právnych výrazov v zmluvných spisoch zapisovaných v sumerčine. Prestali sa používať až v novobabylónskom období. Semitská babylončina bola bezpochyby jazykom bežného života počas Abrahámových dní. Z tohto dôvodu môžeme bezpečne predpokladať, že to bol patriarchov rodný jazyk, ak sa narodil v Babylónii.

Šumer, alebo tiež Šineár, je aluviálna nížina, kde „tehly slúžili namiesto kameňa.“ Pre stavebnú činnosť sa takmer výlučne využívali tehly. Kameň, ktorý sa našiel pri vykopávkach, bol importovaný z iných oblastí, najmä pozdĺž toku Eufratu zo severozápadnej Babylonie. V dôsledku toho, že ich „dobre“ vypálili a boli ako kamene, sa tehly využívali znova a znova rôznymi staviteľmi počas Babylonskej histórie. Avšak predpokladá sa, že obyčajné budovy sa v Babylonii stavali z nepálených tehál. Hlinená omietka ich zachovala neporušené, ak bolo pravidelne postarané o ich údržbu. Väčšina veľkolepých veží krajiny bola v ranom období taktiež skonštruovaná z hlinených nepálených tehál, obložené však boli buď čiastočne, alebo úplne pálenou tehlou, vďaka čomu sa zabezpečila ochrana voči živlom.

Slovo prekladané ako „sliz“, ktorý použili v príbehu o Babylonskej veži namiesto malty, v skutočnosti znamená „asfalt“. Bolo zistené, že zvlášť v ranom období bol tento materiál používaný na spájanie tehiel, ktoré držia tak pevne, že dnes, po šiestich až ôsmich miléniách neskôr, pri ich rozdeľovaní musia byť často rozlomené, aby sa mohli oddeliť. V okolí mesta Hit vzdialeného približne 80 kilometrov od starovekého Babylonu sa nachádzajú asfaltové jazierka. Sú to vlastne vodné pramene, na povrchu ktorých sa hromadí hustý asfaltový povlak.

293

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Pramene, ktoré sú často v štádiu vzkypenia, poskytujú cenný asfalt, ktorý keď sa zozbieral, bol využívaný na rôzne účely. Ľudia s ním napríklad namazávali vnútrajšok keramických nádob, ktoré slúžili na uchovávanie tekutín, natierali s ním vnútrajšok aj vonkajšok svojich člnov, po zmiešaní s ďalšími materiálmi sa využíval na zastrešovanie a vo všeobecnosti bol využívaný ako malta.

Mesto, ktoré ľudia plánovali postaviť, je známe z vyrytých nápisov ako Babilu (Babylon). V starom zákone sa nazývalo „Bábel, lebo tam Hospodin zmiatol reč celému svetu“ (Gn 11,9). Vzhľadom na skutočnosť že Babylončania vykladali toto meno ako „ Brána božia“ (Bab-ili), odborníci obvykle tvrdia, že hebrejská etymológia je nesprávna. Preto názov mesta nemôže byť odvodený z hebrejského koreňa balal, čo znamená „zmiasť“. Driver tvrdí: „Je to jednoducho obľúbená etymológia, ktorá sa pohodlne hodila pre účel, ktorý mal rozprávač na mysli4.“ Tí, ktorí veria v doslovnú interpretáciu tejto časti príbehu, by mohli tvrdiť, že „brána Božia“ je všeobecne rozšírená etymológia sumerčiny a babylončiny. Ale koreň balal, „zmiasť“, nebol v babylončine nájdený a v najstaršej známej zmienke o meste je meno Bábel pisateľom nápisu chápané ako „brána Božia“, čo je zistené z použitých ideograických znakov. Preto, dokiaľ nebude predmet dôkladnejšie objasnený, výraz použitý v knihe Genezis musí byť chápaný podľa tohto výkladu.

Už v roku 1743 Carsten Niebuhr s konečnou platnosťou stanovil, že ruiny Babylonu sa nachádzali v blízkosti dnešného Al Hillahu. Vychádzajúc z Hérodota však považoval Birs-Nimrúd na východnom brehu Eufratu za Babylonskú vežu. Dokonca aj v súčasnosti pohľady na túto vyvýšeninu s jej zašpicateným výbežkom ukazujú súčasný vzhľad ruín slávnej veže. V Nebukadnesarovom budovateľskom zápise, ktorý bol preložený pred niekoľkými desaťročiami, veľký staviteľ hovorí:

„V tom čase predošlý kráľ vystaval ‚Euriminanki‘ zikkurat Borsippský. Zbudoval ho do výšky 42 lakťov, ale nevyzdvihol jeho vrcholok. Pred dávnymi vekmi sa chrám zrútil, jeho žľaby neboli udržiavané čisté, dážď a víchrica povytrhávali jeho tehly, obloženie sa roztvorilo, vnútorné steny sa zvalili na hromadu. Veľký boh Marduk ma učinil ochotným ho obnoviť.“

1Pozri Jastrow, Nový aspekt sumerskej otázky, Americký žurnál semitstkých jazykov, zväzok XXII, č. 2.

2Pre úplnú diskusiu o tomto probléme pozri Weissbach, Die Sumerische Frage. Taktiež pozri Prince, Sumerský lexikón, str. VII a ďalšie, alebo Rogers, História Babylonie a Asýrie, zväzok I, str. 200 a ďalšie. Okrem toho Sumerská gramatika od Lenormanta, ďalšie dve práce boli nedávno publikované profesormi Hauptom a Hommelom, medzitým profesor Prince začal s uverejňovaným Sumerského slovníka, ktorého prvá časť sa objavila v Assyriologische Bibliothek, na vydanie ho pripravili profesori Delitzsch a Haupt.

294

DANIEL KVETOSLAV JURSA

3Ako ide tento zväzok do tlače, dozvedel som sa, že Eduard Mayer už čoskoro uverejní v Berliner Akademie dôležitú monograiu o ranobabylonskom umení, ktorá obsahuje novú teóriu o najstarších vzťahoch medzi Sumermi a Semitmi v Babylonii.

4 Porovnaj jeho komentáre ku knihe Genezis, str. 136

Daniel Kvetoslav Jursa Jozefa Gabčíka 19 901 01 Malacky danojursa@gmail.com

295

ZBORNÍK

FILOZOFICKEJ FAKULTY

UNIVERZITY KOMENSKÉHO

PREKLADATEĽSKÉ LISTY 9

Vydala Univerzita Komenského v Bratislave ako účelovú publikáciu pre Filozoickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave

Redaktori: Mgr. Marián Kabát, Mgr. Lucia Podlucká Technická redaktorka a obálka: Kristína Vozáková

Vytlačilo Polygraické stredisko Univerzity Komenského v Bratislave

ISBN 978-80-223-4936-9